Oficiálny
názov krajiny je Pakistanská islamská republika.
Štát vznikol rozdelením
vtedajšej Britskej Indie na moslimský Pakistan a prevažne hinduistickú Indiu.
Krajina bola vtedy zložená z dvoch častí, Pakistanu a Východného Bengálska. V
roku 1971 sa Východné Bengálsko odtrhlo a bola vyhlásená Bangladéšska ľudová
republika. Po Indicko – pakistanskej vojne musel Pakistan Bangladéš uznať.
Administratívne sa Pakistan delí na štyri provincie, dve
teritórá a vládou spravované časti Kašmíru ( Azad Kashmir, Northern Areas).
Jedným z dvoch teritórí je aj Teritórium hlavného mesta Islamabád. Vznikol v
60-tych rokoch dvadsiateho storočia a nahradil dovtedajšie hlavné mesto
Karachi.
Dôvodom na zmenu bola jednak bezpečnosť, keďže sa Karachi nachádza na pobreží
arabského mora a taktiež snaha decentralizovať kultúrny aj ekonomický vývoj
krajiny.
Grécka architektonická firma vytvorila plán mesta trojuholníkového tvaru s
vrcholom smerujúcim na pohorie Margala. Mesto rozdelili do viacerých zón a
sektorov. Na miestne pomery je teda mesto dobre organizované, no napriek tomu
si temperamentný a chaotický štýl života našiel cestu aj sem.
Hlavnú časť obyvateľstva tvoria Pandžábci, Sindhovia, Urdi, Balúči a Paštúni.
Úradným jazykom je Urdu, no rozšírených je viac rečí.
Nábožensky je Pakistan jasne vyselektovaný: 97%né zastúpenie má Islam. Z toho
je 77% sunitský a 20% šítsky islam.
V krajine sa platí Pakistanskou rupiou, no problémom nie je ani platba v
dolároch.
.cestovanie
Cestovanie po
Pakistane je relatívne bezpečné, ak sa vopred informujete, ako a kam by ste
nemali jazdiť.
Veľkou a veľmi dôležitou výhodou, je mať pri sebe vždy miestneho. Zaručí Vám to
lepšiu komunikáciu z nosičmi, obchodníkmi a určite zvýši aj Vašu bezpečnosť.
Neodporúča sa cestovať do hraničných oblastí s Afganistanom, ktoré sú kmeňovými
územiami a štátny zákon tam neplatí.
Ľudia v Pakistane sú povahovo odlišní aj v závislosti od regiónu , ktorom sa
nachádzate. Napríklad v okolí Chilas, uvidíte mnoho ľudí zo zbraňami a miesto
pôsobí dosť divoko. Naproti tomu ľudia v Skardu, ktoré je centrom Baltistanu,
sú veľmi milí a zbrane tam neuvidíte.
Doprava a jej pohodlie závisí od toho, či cestujete súkromným autom či
mikrobusom, alebo miestnou verejnou dopravou. Miestne autobusy sú niekoľko –
krát lacnejšie ako súkromné, no aj menej pohodlné, autobusy sú často v horšom
stave a červené oči šoféra vás nie vždy presvedčia o jeho spoľahlivosti.
Pohodlie dopravného prostriedku je pre turistu smerujúceho na sever do hôr
obzvlášť dôležité, pretože presun je dlhý 500-700 km a trvá 16 až 26 hodín.
Cesty sú ozaj v slabom stave a horúčava, ktorá sa pohybuje aj okolo 46°C robí
svoje a preto klimatizovaný autobus je výhodou.
Na vycestovanie do
Pakistanu potrebuje občan SR vízum. To sa vybavuje na ambasáde vo Viedni, pod
ktorú Slovensko spadá. Poplatok je 40 eur a vybavenie trvá cca dva týždne.
Od oblasti kam plánujete ísť taktiež záleží povolenie na trekking od
pakistanskej vlády. Sú tzv. Open zones, kde povolenie nepotrebujete. Pod tieto
zóny patrí napríklad aj oblasť Nanga Parbatu. No keby ste sa chceli vybrať do
Karakoramu tam už permit potrebujete. To je ďalší prípad kedy je dobré byť
vopred skontaktovaný napr. s vaším sprievodcom, ktorý Vám tento permit vybaví a
zašle na ambasádu do Viedne.
Ak ste potrebovali tzv. Trekking Permit, budete musieť absolvovať brífing na
Ministerstve Turizmu v Islamabade po vašom príchode a rovnakom aj pred odchodom.