Expedícia Karpat Parbat 2009

20. – 21.2.2009  Počasie nám už poriadne lezie hore krkom a tak sa rozhodujeme pre akciu, ktorú sme si pracovne nazvali Karpat Parbat 2009. V piatok po práci štartujeme zbalení a plní energie nocovať na Vysokú v Malých Karpatoch.

Nezvyčajne bohatá nádielka snehu v Bratislave sľubuje pekný výstup. Predpoveď zas sľubuje nízku oblačnosť. Výborná kombinácia na fotenie.

Pôvodne som chcel byť na vrchole ešte pred zotmením, no nákupy nejakého toho jedla a alkoholu nám zabrali viacej času a tak od auta vyrážame už po tme. Evidentne tam pred nami za posledné dni nik nebol a tak prešľapávame chodník. Bližšie smerom k vrcholu snehu nebezpečne pribúda a vnárame sa do hmly. Orientácia úplne na prd, motáme sa od stromu k stromu a akoby zázrakom vždy naďabíme na značku. Darmo, Vysokú už máme v oku. Boríme sa miestami až po pás, čo som ešte v Karpatoch nikdy nezažil. Konáre stromov sú pod váhou snehu ohnuté až po zem.

Po dvoch hodinách sme hore ( štandardne mi to trvá 50minút ) a staviame stan. Večer je pohoda, vypijeme po dve pivká. Rumu a becherovky sa ani nedotkneme – prešľapávanie takého snehu, bola zrada.

Ráno nám Karpaty opäť raz pripravili prekrásne divadlo a ja som sa len uistil, že za horskou krásou a dobrodružstvom netreba vždy chodiť ďaleko. Niekedy to máme rovno pod nosom.