1. – 3.5.2009 Akosi
pridlho som sa tento krát nevedel rozhodnúť, do ktorej oblasti rakúskych álp
zablúdime. Zimu som už akosi nechcel ani vidieť, skialpy už tobôž nie.
S prihliadnutím na jeden drobný detail, Evka bola v piatom mesiaci,
to bolo rozhodovanie ozaj zložité.
Nakoniec vyberáme
oblasť Schladminger Tauern a chatu Ignaz
Matis Hutte. Je to oblasť
plná
jazier. Kopce siahajú čosi povyše
V piatok ráno
vyrážame v počte 5 kusov s cieľom v dedinke
Pichl - Preuneg neďaleko známeho Schladmingu.
Ignaz Matis Hutte som
vybral najmä pre výborný prístup na chatu. Autom sa dá vyviesť až do výšky
1600m na Unsprug Alm a odtiaľ je to k chate už iba 400 výškových
metrov. To som samozrejme netušil, že cesta na Unsprug Alm bola pre sneh ešte
zavretá a 
teda sa naša túra sa
začala už dole na parkovisku. Nakoniec bol
z
toho 6,5 hodinový výstup a cca 1000 výškových metrov. Na chatu
dorážame okolo pol šiestej a pokúšame sa nájsť dvere do
winterraumu. Po
chvíli hľadanie ich aj nachádzame, no na naše prekvapenie sú tam dva zámky. Od jedného
kľúč máme no od kladky nie. Bohužiaľ vzhľadom na pokročilú dobu sme museli
kladku vylomiť. Myslím, že od správcov chaty to bolo veľmi zavádzajúce a 
nezodpovedné – na stránkach všade píšu iba o AV kľúči.
No ale čert to vem,
winterraum bol výborný. Dvojpodlažný – dole
kuchynka s veľkým stolom a pecou,
hore cca 12 miest na spanie
s parádnymi dekami.
Ďalšie dva dni sa cez
nás prehnalo viacero snehových búrok aj s hromami a bleskami a tak
boli túry viac či menej nemožné. Čas sme si krátili rumíkom, kartami a nakoniec
aj budovaním snežného 
baru, ktorý bol určite najkrajší v akom som kedy
sedel.
Až v nedeľu ráno
sa kopce ukázali v plnej paráde a tak sme mohli vybehnúť na východ
slnka pod Kamp spitze ( 2390 mnm ). Výhľady stáli za to, ako aj terén na
skialpy a preto to počasie dosť mrzamrzelo. Ale aj Ice bar stál za toJ

