14 hodín na zasneženom Hrebeni Veľkej Fatry

Koncom januára udrela konečne celkom slušná zima. Poriadne nasnežilo a mrazy v noci sa váhavo motali okolo -20°C. Problém bol, že najviac bola pod snehom Veľká Fatra. V normálnej dobe by som si zbalil veci na fotenie, nocľah a lopatku a hore by som pekne prespal v bivaku. Ale normálna doba nebola. Presuny mimo okres boli zakázané. Keďže Veľká Fatra je mimo môj okres a z dôvodu obmedzení pohybu počas pandémie som sa tam nevedel dostať, tak som si vymyslel trochu iný plán. Miesto toho aby som tam šiel poobede, bol hore na západ slnka, prespal v bivaku a potom pofotil aj východ slnka, spravil som to opačne. V noci platila výnimka na presuny mimo okres a reku - využijem to. Ak vyrazím z Popradu o tretej ráno, budem na mieste pred piatou a tým využijem výnimku. Pofotím východ slnka, celý deň počkám na hrebeni, pofotím západ slnka a vrátim sa k autu. V aute si pospím do pol noci a potom ( opäť počas výnimky ) sa presuniem domov. Aké jednoduché:)


Presne podľa plánu som aj z domu vyrazil. Cieľová destinácia bola Smrekovica a bolo presne 4:30 ráno, keď tam pristálo moje auto. Teplomer ukazoval príjemných -19°C a pri predstave celého dňa na hrebeni ma zamrazilo. Obúvam lyže, nakladám fotobatoh s plnou poľnou a vyrážam.

Zima je nádherná, stromy sú prikryté snehom. Len tá obloha je opäť jasná, úplne bez oblakov. Na to mám ale túto zimu akosi šťastie.

Východ slnka chytám na Skalnej Alpe ( o zimnom fotení tejto lokality som písal v blogu ), kochám sa tou krásou, ktorú mám celú len pre seba. Prechádzam divokým, zasneženým hrebeňom Skalnej Alpy, fotím a aj celkom mrznem. Slnko ma po 2,5 hodinách vonku celkom poteší. Chvíľu po východe slnka ešte fotím, potom to balím a presúvam sa smerom na Rakytov.


Les vyzerá ako bizarná krajina. Stromy sú miestami zasnežené tak, že človek nepoznám či je to strom, alebo nejaká snehová stena. A mrzne až do špiku kostí. Cesta zo Skalnej Alpy do Severného Rakytovského sedla je celá v tieni, teším sa, keď sa v sedle do mňa oprie slnko v celej svojej paráde. Už iba strmým hrebeňom hore a som na vrchole. Je deväť hodín ráno, do západu slnka ešte riadne ďaleko. čo s načatým dňom?


Fotobatoh skrývam do diery v zasneženom strome, beriem si zo sebou iba pásy a púšťam sa v prašane dole smerom k útulni Limba. Neviem či som niekedy zažil lepšie podmienky na lyžbu. Jazdím dole asi 300 výškových metrov, obúvam pásy a ide sa hore. Dokopy si to takto otočím 4 krát. Je pol tretej a už by sa patrilo aj najesť, nájsť miesto na západ slnka a pripraviť sa.

Nachádzam príjemné miesto v závetrí, varím boloňské špagetky, čaj a hrejem sa na slnku. Nádhera.


Západ fotím z Rakytova. Je vcelku pekný a farbený, kupodivu boli aj nejaké mraky. Čakám do tmy, fotím pár posledných záberov a končím. Čaká ma ešte dvoj hodinový presun k autu. Prichádzam k nemu 19.00. Unavený, vymrznutý, ubolený a spokojný. Celkovo som v tento deň nastúpal 1600m, zostúpil som tiež 1600 a na hrebeni som strávil non stop 14 hodín. Polyžoval som, nafotil som východ aj západ slnka. Takto nejako si predstavujem dobrý výlet!


Viac fotiek z Veľkej Fatry nájdete samozrejme v galérii.

Všetky fotografie v článku ale aj v galérii si môžete objednať ako obraz. Viac info tu.

Skalná Alpa, Veľká Fatra
Výhľad zo Skalnej Alpy na Smrekovicu pred východom slnka. Nikon D750; 16-35/f4; 10s; ISO125; f9
Východ slnka s pohľadom na Rakytov. Nikon D750; 16-35/f4; 1/13s; ISO125; f9
Momenty pred západom slnka na Rakytove. Nikon D750; 16-35/f4; 1/20s; ISO50; f11
Krásny západ s pohľadom na Ploskú a Borišov. Nikon D750; 16-35/f4; 1/50s; ISO50; f10
Nádherné tvary a štruktúry na hrebeni Veľkej Fatry. Nikon D750; 16-35/f4; 1/4s; ISO50; f10
Posledné farby po západe slnka. Nikon D750; 16-35/f4; 1,6s; ISO50; f10
Takmer nočný pohľad smerom na Tanečnicu a Smrekovicu. Nikon D750; 16-35/f4; 13s; ISO200; f9