V krajinárskej fotografii platí všeobecný naratív, že najlepšie podmienky sú okolo západu či východu slnka. Zlatá alebo modrá hodinka sa stala mantrou mnohých fotografov alebo kníh s tematikou krajinárskej fotografie. Je tomu ale vždy tak? Podľa mňa nie. Je mnoho situácií a miest, pri ktorých je samotný východ alebo západ slnka nezaujímavý z pohľadu fotografie a dokonca sú situácie, keď ideálne podmienky dosiahnete až pár hodín po východe slnka. Závisí iba od Vás a od Vašej interpretácie danej situácie a miesta. Poďme sa ale na to pozrieť detailnejšie.
Zlatá hodinka
Samozrejme tá všeobecná poučka o zlatej hodinke má niečo do seba. Veď ako sa hovorí, bez vetra sa ani lístok na strome nepohne. Áno, počas zlatej hodinky je slnko nízko nad obzorom, svetlo kopíruje terén a vytvára dlhé tiene a tak zvýrazňuje tvar krajiny. Nehovoriac o farbách, ktoré sú vtedy sýtejšie a teplejšie ako počas dňa. Je teda prirodzené, že snahy fotografa smerujú byť na mieste v práve na západ či východ slnka.
Pre štandardné foto lokality u mňa platí zásada, že som na mieste ideálne hodinu pred momentom západu alebo východu slnka.
Toto povedzme ideálne svetlo viete ale využiť iba na miestach ktoré majú vhodný terén, jeho tvar a orientáciu a teda miesto musí umožniť zachytiť pekné svetlo pri západe alebo východe slnka. Čo to znamená? Ide o miesta bez hlbokých dolín alebo bez veľkých kopcov brániacich svetlu dopadnúť na vašu scénu.
Miesto ideálne na využitie svetla počas zlatej hodinky. Vhodne orientovaný terén bez extrémne hlbokých údolí umožňuje slnku osvetliť takmer celú scénu až do samotného západu slnka.
Canon R5 + RF 24-105/f4 + CPL
76mm, f10, 1/4s, ISO 100. Dve expozície
Toto miesto pod Kriváňom je v koncom leta zaliate slnkom až po samotný západ slnka.
Canon R5 + 24-105/f4 + CPL
50mm, f10, 1/13s, ISO100
Hlboké údolia a doliny
Úplne mimo pravidiel je ale fotenie miest, kde jadro Vašej scény je ukryté v hlbokej doline a bez svetla v nej nemá fotografia potrebnú šťavu. Na Slovensku je to typické napríklad pre Podpoľanie či Zamagurie a to špeciálne na jar alebo skorú jeseň. Pre mňa je svetlo v dolinách pri týchto scénach základom, vytvárajúcim potrebné kontrasty a dodávajúcim zelenej farbe na lúkach “ šťavu”.
Je teda absolútnym základom si tento fakt uvedomiť ešte pred tým, ako na tieto miesta vyrazíte. Mohlo by sa Vám kľudne stať, že prídete na spot hodinu pred západom a svetlo v doline je dávno preč. A tu sa obľúbená mantra o zlatej hodinke začína rúcať ako domček z karát:)
Napríklad fotenie západu slnka na Podpoľaní, môžete skončiť tak hodinu pred samotným západom a príchod na miesto v tento čas je omyl alebo nevedomosť a tým pádom premárnená príležitosť.
To isté platí o východe slnka. Zbytočne budete nad Hriňovou čakať na mieste hodinu pred východom slnka, pretože prvé zaujímavé svetlo začína tak 45 minút po tom, ako sa slnko prehupne cez obzor. radšej si dlhšie pospite, alebo využite ten čas na fotenie východu slnka, kde je to možné a neskôr sa presuňte na plánovanú lokalitu. Takéto poznanie Vám niekedy umožní zachytiť počas jedného rána dve úplne iné scény a to je veru príjemný bonus.
Krajina v okolí Zázrivej je typická hlbokými dolinami. Tu sme čakali, kým svetlo dopadne aj na stromy a lúky pred nami dosť dlho. Fotografia bola nasnímaná o 9:00, pričom východ slnka bol o 6:50.
Canon R5 + 24-105/f4 + CPL
33mm, f10, 1/80s, ISO100
Detail krajiny v okolí Osturne. Opäť aj tu muselo slnko vyjsť dosť vysoko na to, aby nasvietilo svah s hmlou. Fotené o 9:17, takmer 2 hodiny po východe slnka.
Canon R5 + 70-200/f4 + CPL
86mm, f10, 1/60s, ISO100. Dve expozície
Hriňovské lazy na Podpoľaní. Aby sa kvitnúce čerešne pekne rozsvietili a boli v kontraste s lúkou, ktorá je ešte stále v tieni, musíte počkať asi tak hodinu po východe slnka.
Canon R5 + 70-200/f4 + CPL
85mm, f10, 1/50s, ISO100
Horské hrebene a detaily v hmle a protisvetle.
Samostatnou kapitolou je potom fotenie horských hrebeňov alebo detailov krajiny v hmle a protisvetle.
Vždy sa mi páčili fotky nikdy nekončiacich horských hrebeňov či už v Tatrách alebo inom pohorí. Priznám sa ale, že som sa s tým dosť dlho trápil. Bol som nachystaný hodinu pred východom slnka po ťažkom výstupe na nejakom tatranskom vrchole s nachystanou kompozíciou a…nič. To svetlo, ten efekt nekonečných hrebeňov sa nekonal a ja som pár krát odchádzal sklamaný. Až po pár pokusoch som si uvedomil, že aby želaný efekt nastal, musí svetlo “vliezť “ do jednotlivých dolín a tým od seba oddeliť hrebene a vytvoriť tak peknú perspektívu. A to znamená, že slnko musí byť naozaj relatívne vysoko. Fotky nižšie som fotil okolo 10:30 teda 4 hodiny po východe slnka. Tu opäť teória o zlatej hodinke naráža na svoje limity.
Podobne je to aj s detailami krajiny v protisvetle a hmle. Rozprávame sa opäť o krajine, ktoré je charakteristická strmými svahmi či dolinami. Tam je opäť dôležité, že slnko musí byť dostatočne vysoko aby svetlo vošlo do doliny a vytvorilo požadovaný efekt. Ešte lepšie je, keď sa Vám podarí vidieť krásne lúče v hmle nad lesom. Podmienkou ale je, že smer svetla musí byť viac menej rovnobežný so sklonom svahu, ktorý práve fotíte. A opäť tu nabúravame poučku o zlatej hodinke.
Pohľad na hrebene Tatier zo západu smerom na východ. Slnko muselo byť naozaj vysoko, aby oddelilo jednotlivé línie a doliny od seba. Fotené okolo 10:30.
Canon R5 + 70-200/f4 + CPL
150mm, f11, 1/200s, ISO100
Detail krajiny v Pieninách. Podľa smeru lúčov slnka v hmle vidno, ako vysoko nad horizontom už bolo, aby sa svetlo dostalo do doliny. Fotené 8:20. Východ slnka bol 6:30.
Canon R5 + 70-200/f4 + CPL
122mm, f10, 1/160s, ISO100.
Bez priameho svetla je to niekedy najlepšie
Samozrejme, dá sa to aj bez svetla a často je to to najlepšie čo môžete z krajiny vydolovať. Modrá hodinka je čas pred východom a po západe slnka, kedy vedia byť farby naozaj krásne a intenzívne. Aj tu si je ale potrebné uvedomiť, že nie každé miesto a nie v každom období je na to vhodné. Napríklad už spomínané jarné Podpoľanie alebo Zamagurie mne osobne na fotenie počas modrej hodinky vôbec nepripadá vhodné. Či už rozkvitnuté čerešne alebo krásne zelené lúky Zamaguria si jednoducho pýtajú svetlo a bez neho to podľa mňa nemá šťavu nech je modrá hodinka akokoľvek silná.
Naopak zimné horské scény si takeéo podmienky priam pýtajú. Sneh nádherne odrazí svetlo a farby z oblohy a razom je to o niečom úplne inom. Tu sa naozaj oplatí byť na mieste hodinku pre východom a po západe počkať aspoň 30 minút.
Samozrejme zvyškové farby sa môžu krásne ukázať aj mimo zimného obdobia. Jesenný les sa vie po západe slnka krásne vyfarbiť, jesenné Zamagurie s námrazou na lúkach pred východom slnka je tiež top.
Mrazivé rańo na Kubínskej holi. Farby sa ukázali naozaj veľmi skoro.
Canon R5 + 14-35/f4 + CPL
29mm, f10, 20s, ISO500. Dve expozície
Záverom
Aké z toho všetkého plynie ponaučenie? Je ich rovno viac:
Zlatá ani modrá hodinka nie je mantra, ktorej sa musíte držať a preto sa nebojte fotiť aj mimo týchto časov, kľudne aj niekoľko hodín pred západom či po východe slnka
Poznanie miesta je kľúčové. Naštudovať si terén, uvedomiť si aké svetlo je pre Vašu scénu vhodné a ideálne a tomu prispôsobiť čas príchodu na miesto.
Naplánovať si príchod a prístup na miesto poriadne tak, aby ste tam boli naozaj v predstihu, stihli sa zorientovať, nájsť si vlastnú kompozíciu a potom už len v kľude čakať na podmienky, ktoré ste si predstavovali pre Váš zámer.
A hlavne foťte a foťte systematicky! Ja mám miesta, kde som ochotný sa vrátiť aj 100x , lebo viem, že raz tam vystihnem podmienky, ktoré nosím v hlave už roky. To je spôsob, akým môže fotograf pracovať so svetlom v krajine. Nevieme ho vypnúť ani nasmerovať. Vieme tam ale prísť v čase a v období, keď je predpoklad na také svetlo, aké potrebujeme. A vieme sa tam vždy vrátiť ( samozrejme nehovorím o miestach, kde sa dostanete raz za život ). Veď o tom je krajinárska fotografia, o hľadaní svetla a farieb. A keď ich v scéne máte, viete ich následne zvýrazniť v postprocese. Podstatné je svetlo a farbu v krajine nájsť, nie ich doslova vyrábať v počítači.
Stále chceme predsa byť krajinári a nie grafickí editori, však?
Comments