Jarný skialp v Alpách - Westfalen Haus, Stubai

Minulý rok sme si záver skialpovej sezóny okorenili skialpom v Stubai na Amberger hutte. Odkedy sme sa z Bratislavy presťahovali domov do Popradu, máme Alpy už o čosi ďalej ale je potrebné uznať, že skialp v Alpách ( myslím najmä západnú časť Álp ) je predsa len o trošku iný ako ten náš. Preto som si povedal, že jarný skialp cez Veľkú noc sa stane akousi našou tradíciou.

Tento rok mi padla do oka chata Westfalen haus - taktiež v Stubai. Krásna chatka na pomedzí dvoch dolín a teda s predpokladom viacerých možností na dobré skialpové výstupy.

Dali sme sa dokopy celkom slušná partia - 8 kúskov a tak vyrážame v dvoch autách z Popradu. Cestujeme na noc tak, aby sme tam boli v piatok ráno a mali ešte aj tento deň na túru. Výstupy plánujeme ešte na sobotu a nedeľu a potom hybaj domov.


Jednoduchá mapka oblasti aj s našimi výstupmi

Cez web zisťujeme, že chata má aj nákladnú lanovku a za 5EUR Vám vedia vyviesť batoh hore. No viac nám nebolo treba - zbalili sme sa každý do dvoch batohov. Akože jeden na lanovku a jeden na chrbát. A veru sme tam mali zbalené snáď všetko čo nás napadlo:) Pointa príbehu: lanovka nezačína hneď od parkoviska, ale cca 2km od neho. Keďže niektorí členovia si ako druhý batoh zobrali cestovnú tašku napratanú zaváraninovými pohármi a pivom, tak začala najťažšia časť celého pobytu:)

Chatu sme rezervovali už v januári, keďže Veľká noc neveštila nič dobré. Už aj vtedy nám ale povedali, že k dispozícii je iba lager. K tomu sme pribalili polpenziu. Ceny uvádzam na záver článku.


Chata a Schontalspitzze, 3008m

Po náročnom putovaní k lanovke sa konečne mohol začať skitouring. ( pozn.: lanovku je potrebné zavolať z telefónu, ktorý je umiestnený na budove spodnej stanice. Oni ju následne pošú dolu. Cesta trvá cca 20min ). Výstup na chatu je dosť pohodový. Okrem prvého strmého prahu je viac menej vlažný a trvá cca 1,5-2hodiny. Po príchode na chatu sa ubytujeme, dávame povinný weizen na terase a po hodinke vyrážame smerom k nášmu prvému cieľu: 3008 metrov vysoký Schontalspitzze.


Ta kde je tota lanofka?!

Nad prvým výšvihom....

Fajne sa ide s malým ruksačikom:)

Dolinou pod chatou

Konečne pohoda na chate

Servus!

Vonku je fakt teplo a po prešoférovanej noci sa trápim a fučím ako hroch. Nakoniec to ja aj s babami balíme v dolinke pod stúpaním do sedla cca vo výške 2700metrov. Zvyšok bandy začína šplhať do sedla, my vyzliekame tričká a opaľujeme sa. Po hodinke lyžujeme v kaši na chatu. Aj keď je sneh mäkký, evidentne tu nebol dlho a teda nie je rozjazdený a lyžovačku si užívame.


Na chate spoznávame čo si tu predstavujú pod pojmom "polpenzia" . Sú to neskutočné štvorchodové hody, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiaden hotel. Raňajky sú takisto výborné, dokonca pre všetkých chystajú aj kúsky alobalu aby si každý mohol spraviť aj desiatu.



V dolinke pod Schontallspitze - to je ten kopec v strede. Chalani už nalezení pod sedielkom

Pohodový zjazdík


Hoher Seeblaskogel, 3235m

Druhý deň sa rozhodujeme pre Hoher Seeblaskogel vyskoý 3235metrov. Túru začíname zjazdom do doliny Längentarer bach. Úvodom doliny je stúpanie mierne, výhľady sú grandiózne. Náš cieľ je na pravo od doliny a preto sa hneď v prvej tretine doliny ťaháme na pravú stranu a následne strmým a dlhým výšľapom opúšťame dolinu. Po prekonaní stúpania sa nám otvára akási malá ukrytá dolinka s vrcholom na konci. Stúpanie dolinou je mierne no na záver sa to poriadne zostruje a tesne pod vrcholom to začína byť vytvrdnuté, čo nie je vôbec príjemné. Lyže vyzúvame pod skalným hrebeňom pár výškových metrov od vrcholu a na vrchol pokračujeme pešo.

Zjazd je neskutočný. Žiadne skaly, stromy iba sneh. V polovici zjazdu traverzujeme pod severnú snehu kotla, kde dokonca nachádzame prašan a ten si náležite užijeme. Jediná zrada dnešného dňa je to, že na chatu je potrebné z doliny vyšliapať. Nie veľa, možno 20 minút, ale aj to po takom dni nase.... zamrzí:)


V prvej časti doliny. Výstup pokračoval do pravej strany

Na vrchole Hoher Seeblaskogel



Posledné partie pred vrcholom....

Pauzička počas zjazdu


Veru aj prašan bol!


Winnebacher Weisskogel, 3182m

V nedeľu sa rozhodujeme vydupať na Winnebacher Weisskogel vysoký 3182m. Túra by mala byť o čosi kratšia ako včera, ale dúfame v rovnako dobrý zjazd.

Začíname výšľapom do doliny smerom na sedlo Winnebachjoch. Stúpania sa striedajú. Dolina je plná lokálnych padáčikov a dlhších rovín. Zo sedla vo výške 2788m sa otvára výhľad do doliny, by mala byť chata Winnebachseehutte. Zo sedla sa ťaháme do prava cez prah do dolinky pod samotným vrcholom. Odtiaľ už len strmo v totálnom úpeku a teple do skalného sedielka pod vrcholom. Tam obúvame mačky a šplháme hore. Na moje prekvapenie ponúka vrchol krásnu rovinku, s parádnymi výhľadmi. a my si to v krátkych rukávoch dosýtosti užívame.

Zjazd dole je opäť skvelý, stále je tam veľa nepojazdených miest a človek si iba vyberá kadiaľ si to pustí.

Večer po sýtej hostine už iba dopíjame posledné zásoby, preberáme všetko možné, rozoberáme zážitky a netešíme sa na zajtrajšiu 10 hodinovú cestu domov.





Tesne nad sedlom Winnebachjoch

Vrcholová rovinka

Vrcholofka

Ideš!


Fakty:


Chata: Westfalen Haus, 2273m

Výstup na chatu: cca 2hod z parkoviska Lusens. Platí sa 8EUR na 2-10dní v automate. Treba mince!

Ceny na chate: nocľah v lagri pre AV člena 8 EUR/noc; polpenzia 40EUR ( raňajky, desiatové balíčky, štvorchodová večera ); vývoz batohu lanovkou 5EUR / batoh ( nám nakoniec neúčtovali nič )

Výstupy: Schontallspitze, prevýšenie 735m, čas výstupu 2,5 hodiny,

Hoher Seeblaskogel, prevýšenie 962m, čas výstupu 4 hodiny

Winnebacher Weisskogel, prevýšenie 909m, čas výstupu 2,5 hodiny

Náročnosť: my sme boli koncom apríla, sneh bol ráno tvrdý ale rýchlo bol mäkký. Až na vrcholové partie to nebolo technicky náročné. samozrejme mačky, cepín a lavínová výbava sú nevyhnutné.


162 zobrazení