Zima 2020 nebola až do Silvestra nič moc. Teda lepšie povedané nebola takmer žiadna. Preto, keď naši meteorológovia to boli vo vzácnej zhode s portálom Meteoblue a spoločne predpovedali pred koncom roka periódu sneženia, ktorá sa mala prejaviť najmä vo Fatrách a Nízkych Tatrách, začal som spriadať plány, ako sa dostať k foteniu počas osláv nového roka. Nakoniec som to vymyslel. Deti, sú doma kvôli pandémii už dlhšie a teda sme sa rozhodli tento rok stráviť Silvestra bez nich a my sme vyrazili na moje obľúbené miesto na zimné fotenie - Smrekovicu vo Veľkej Fatre. Čerešničkou na torte bolo, že sme plánovali tam stráviť dve noci a to rovno v aute. Vrátane osláv nového roka. No ale to je už asi diagnóza, a to by bolo na iný článok:)
Plán bol absolvovať tri plné fotenia ( 2 krát východ a raz západ slnka ) a cez deň sa venovať polovičke na skialpových túrach. Výsledok bol vcelku zaujímavý:)
Na parkovisko na Smrekovici prichádzame večer okolo deviatej. Kým dole za Ružomberkom to vyzeralo ako v novembri, tu hore bolo aspoň pol metra prašanu a hustá biela hmla. Zimná nálada ako sa patrí. Pripravili sme auto na noc, budík som nastavil na šiestu, pijeme jedno povinné pivko a zaliezame do spacáku.
Ráno čosi po piatej vyrážam naháňať svetlo na Skalnú Alpu. Hore prichádzam pre šiestou v totálnom mlieku a jemnom vetre. Po 15 minútach čakania si sadám na zem a z ponča ( ktoré nosím stále zo sebou ) si robím provizórny pseudo stan a pozerám film. Každých 10 minút vykuknem von - stále nič. O pol ôsmej definitívne balím svoje dočasné obydlie a vraciam sa pomaly k autu, dávame raňajky, lyžiarky ani nevyzúvam a pokračujem na túru smer vrchol Šiprúň. Celý deň bolo totálne mlieko, ale tejto peknej lyžiarskej túre to neuškodilo. Všade naokolo biele kráľovstvo a nikde takmer nikoho. Paráda. K autu sa vraciame okolo jednej, varíme obed, lyžiarky ani nevyzúvam a pokračujem opäť na Skalnú Alpu naháňať západ slnka.
No, nebolo z toho viac záberov ako ráno - teda žiadne. K autu schádzam o pol šiestej a končím tak svoj 12 hodinový maratón v lyžiarkach:) Oslavy v aute boli príjemné, dali sme šampus, olivy a iné pochutiny a o desiatej sme boli K.O.
Ráno opäť budík na piatu, opäť výšlap na Skalnú Alpu. Ale tento krát s výsledkami:) Východ bol síce úplne plechový ( bez mrakov ) ale krajina bola neskutočne pekne zasnežená a tak som sa vybláznil dosýtosti. Mám tu asi 3 miesta, z ktorých rád fotím východ slnka a postupujem systematicky. Na prvé prichádzam asi 1,5 hodiny pred východom slnka. Po cca 40 minútach sa presúvam na ďalšie miesto a odtiaľ už na posledné, kde chytám prvé svetlo. Tak si dokážem za 1 ráno nafotiť 3 scény a viacero kompozícií, čo je pre krajinára naozaj luxus:)
Po východe sa ku mne pripája Evka a pokračujeme na parádnu túrku v prašane. A nakoniec už iba domov:)
Tu by som opäť spomenul moje obľúbené slovné spojenie "systematické fotenie" ( spomínal som to v predchádzajúcom blogu ):
1. miesto dokonale poznám, bol som tam nespočetne krát a presne viem, prečo tam idem
2. Za dva dni som na tomto mieste bol tri krát. Z toho až posledný pokus bol úspešný
3. Keďže lokalitu poznám, mohol som si dovoliť počas východu slnka prejsť tri miesta a tak sa mi podarilo nasnímať viac scén a zakaždým s iným svetlom
Opäť sa mi len potvrdilo, že okolie Smrekovice vo Veľkej Fatre je ako stvorené na zimnú krajinársku fotografiu.
Ešte pár dokumentačných mobiloviek z túry:)
