Opäť v thajsku s deťmi bez cestovky II. - Surat Thani a Koh Samui

Aktualizace: kvě 21

V blogu z prvej časti nášho pobytu v Thajsku som sa venoval ostrovu Koh Phayam, kde sme strávili prvých 10 dní.

Naše ďalšie kroky smerovali do mesta Surat Thani, kde sme mali v pláne stráviť 4-5 dní a spoznávať mesto a okolie. Hlavným cieľom bol národný park Khao Sok. Zaujímavé je, že pri našej úplne prvej ceste do Thajska ( pred cca 15 rokmi ) sme návštevu tohto parku mali taktiež v pláne, dokonca sme tam aj docestovali ale kvôli ( na tú dobu ) vysokým cenám v tomto parku sme jednoducho odišli:) Skrátka sme na to vtedy nemali.

A teraz to vyzeralo na pekné nostalgické obzretie a dokončenie plánu. Ale poporiadku.

Presun z ostrova sme samozrejme riešili individuálne. Trajekt do Ranongu bol samozrejmosťou, otázkou bolo ako ďalej. Surat Thani je totiž na opačnom pobreží Thajska a všetky hlavné cesty a teda aj autobusové alebo vlakové spoje idú po týchto pobrežiach z severu na juh, ale nie krížom. Cesta je možná lokálnymi autobusmi s prestupom v meste Takuapa ale tá trvala cca 6 hodín, čo bolo vcelku dosť. Nakoniec som niekde našiel informáciu, že zo stanice v Ranongu vyráža každú hodinu mikrobus do Surat Thani, ktorý ide priamejšou trasou, je bez prestupu a cesta trvá iba 4 hodiny.

Informácia sa potvrdila, na stanici v Ranongu ma odnavigovali, kde kúpim lístok na mikrobus a o 12:00 sme vyrazili. Cieľová stanica bola autobusová stanica v Surat Thani.


Cesta prebehla bez komplikácií, vysadili nás na stanici a pešo sme sa vybrali do Top Residence, čo bolo naše ubytovanie počas pobytu v meste. A musím povedať, že sme veru neľutovali. Za cenu 45 EUR na noc sme dostali ozaj nádherné dve dvojposteľové izby. Ubytovanieje s bazénom, fitnes a aj keď nepodávali raňajky ráno bola k dispozícii káva, čaj, kakao, toasty, džem a maslo. Deti boli nadšené. Všetko to bolo nové, čisté a v centre Surat Thani. Ozaj sme si to tam užili a radi sme sa tam vracali z každého výletu.


V Surat Thani sme chceli spoznávať hlavne mesto a okolie. Jeden deň sme plánovali vyraziť do Tai Rom Yen National Park, druhý deň Khao Sok National Park a popri tom spoznávať mesto - večerný trh, plávajúce trhy a nejaké pamiatky.

Pre väčšinu turistov je toto mesto nutná zastávka na ceste na ostrovy Koh Samui, Koh Phan Ghan alebo Koh Tao. A je to škoda. Samotné mesto síce neoplýva množstvom historických pamiatok alebo turistických atrakcií, za to však ponúka veľmi príjemnú atmosféru thajského stredne veľkého mesta.

Po dôkladnom preskúmaní celého ubytovania ( primárne samozrejme bazénu ) sme sa v prvý večer vybrali na nočný trh, ktorý bol od nás vzdialený asi 10 minút pešo. A veru splnil všetko, čo sme od poriadneho nočného trhu očakávali. Samozrejme bolo to hlavne o jedle. Milión druhov jedla, sladkostí, ovocných shake-ov nenechalo naše žalúdky v oddychovom režime. Chutnali sme rad radom:) Trh sa koná každý deň cca od 16:00 a trvá až do večera. Určite odporúčam.

Ráno sme sa rozhodli, že budeme na pohyb v meste a okolí potrebovať skúter. Požičovňu tu nevidíte na každom rohu ako na ostrovoch a tak som zapojil google. Našiel som požičovňu Deer bike rentals a veru bol som spokojný. Požičovňa v rodinnom dome, nové mašinky a snáď po prvý krát v Thajsku aj slušné a bezpečné prilby. Naviac sa s chlapíkom dá pohodlne komunikovať cez messenger.

Motorku sme teda mali a naša prvá cesta smerovala do národného parku Tai Rom Yen National Park, kde mala byť akási jaskyňa, pár vodopádov a možno aj voľne žijúce slony. Park je vzdialený asi hodinu jazdy od centra mesta. Vraveli sme si, že hodina je v pohode, ale musím povedať, že sme mali dosť. Prvá polovica jazdy bola v meste a bola extrémne horúca. Mal som pocit, že nad asfaltovou cestou je miestami aj 60°C a čakanie na zelenú na križovatke bolo utrpením. Teplo či zima po hodinke jazdy v našom klimatizovanom kabriolete sme na mieste. Z turisticky exponovaných ostrovov sme zvyknutí, že na týchto miestach stretnete turistov, miestnych, a že to tu trošku žije. Tu veľmi nie. Fakt tu chodí málo ľudí a keď tak iba domáci, turistu sme nestretli. Na mieste zisťujeme, že jaskyňa je vzdialená 2 hodiny chôdze alebo ešte 20 min jazdy, čo pri pohľade na detičky jednoznačne odmietame. Voľne žijúce slony tu sú, ale ďaleko v horách. Tak nám ostáva vodopád - ten je našťastie tu. Ide teda o sústavu cca 10 vodopádov okolo ktorých ide ozaj pekný chodník. K poslednému to trvá asi hodinu. My sme došli po číslo 6 asi za 20 minút. To bol ten vodopád, kde dalo kúpať a tu sme aj zostali, dosýta sa vykúpali a nechali sa pohryzkávať od rybičiek, ktorých bolo vo vode neúrekom.

Chodník džungľou k vodopádom. Samotné vodopády sú vo videu na konci článku

Cestou naspäť sme pri ceste objavili tržnicu - ale naozaj poriadnu miestnu tržnicu. Dospelá časť osádky bola nadšená, ale zhodnotili sme, že na naše deti to bolo už príliš - príliš veľa rýb , mäsa a pre deti čudných jedál dávalo dokopy pachy a vône nekompatibilné s detským povedomím a čuchovým vnímaním. Skrátka museli sme odtiaľ vystreliť do 5 minút:)

Po návrate na našu základňu pôsobil bazén po subsaharskej jazde motorkou ako balzam na dušu. Večer opäť vyrážame na nočný trh a gastro zážitky - opäť sme ochutnali čo sa dalo.

Na druhý deň sme mali v pláne návštevu známeho národného parku Khao Sok s vodnou nádržou Cheow Lan Lake. Keďže cesta tam bola ešte o pár km dlhšia ako na vodopád, tam by sme následne boli pár hodín v loďke a následne ešte cesta späť, tak tento park si pre dobro najmenšej časti posádky nechávame na inokedy (teda asi na dôchodok ).

Nakoniec sme si našli cieľ priamo v meste - plávajúce trhy Pra Cha Rat. Neviem síce prečo sa volajú plávajúce, lebo nik tam z loďky nepredáva ako je bežné na takomto type tržníc. No za návštevu stojí. Trh sa skladá z dvoch častí - prvá je hneď pri parkovisku a je to klasická tržnica s so zeleninou a nejakým jedlom. Druhá časť sa nachádza v spleti vodných kanálov v džungli. Kľukaté kúsky zeme, hustý les a voda z oboch strán - je to zážitok.

Tieto trhy ponúkajú jeden bonus navyše. Na loďke Vás povozia krátkym úsekom kanálov, ktoré vyzerajú ako z rozprávky. Stromy vyrastajú priamo z vody, spájajú sa Vám nad hlavami a vytvárajú podivuhodný vodný tunel. Voda sa ani nepohne, a Váš čln kĺže nehlučne touto krásou. Paráda!


Plavba po kanáloch bol jednoznačne parádny zážitok

Večerný program bol jasný - night market a papanica.

Ďalší deň nás už čaká presun na Koh Samui. Trajekt sme si zajednali priamo v ubytovaní za veľmi priaznivú cenu ( ak sa správne pamätám tak cca 500THB na rodinu ) už aj s transferom na mólo, ktoré je asi hodinu jazdy od centra mesta.

Na ostrove sme mali rezervované ubytovanie Samui Zenity, nachádzajúce sa v zátoke Mae Nam. Nebolo priamo pri pláži, to sme ale ani nechceli. Opäť sme ale boli spokojní. Areál s bazénom a menším tobogánom ( deti boli nadšené ), izba s východom priamo k bazénu. K tomu dve spálne a všetko za cenu 1200THB na noc, čo bolo super.


Omyl sa stal hneď na začiatku. keďže som si myslel, že ostrov ma iba jeden hlavný prístav ale veru má minimálne dva. Šli sme trajektom Raja Ferry a tí majú vlastný prístav. Je to v podstate jedno, len tento prístav bol o čosi ďalej od nášho ubytovania. V prístave som rovno požičal motorku a sám s batohmi som sa vydal hľadať našu izbu. Cesta zabrala asi 40 minút a pozor: počas cesty bola policajná kontrola nosenia prilieb! Ja som samozrejme prilbu nemal a tak som stál asi 20 minút a rozmýšľal čo ďalej. Nakoniec mi miestni posunuli informáciu, že o 12:00 pôjdu páni policajti na obed a že aj oni na to čakajú. A naozaj: o dvanástej akoby uťalo a do 5 minút bola cesta prázdna. Odrazu sa spod paliem a stromov vyrojilo asi 50 takých ako ja, čo čakali na obed:)

Nakoniec všetko dobre dopadlo, ubytovali sme a do večera sa len leňošili v bazéne.

Ďalší deň sme si naplánovali výlet do Paradise park farm a k vodopádom Na Mueang. Ale to by sme neboli my, keby sme si nevymysleli parádnu skratku rovno krížom cez ostrov. Poviem Vám, že hore takou strmou asfaltkou som ešte nešiel. Nakoniec sme teda ani nevyšli a museli sme motorku tlačiť. Na vrchu kopca bola krásna vyhliadka na ostrov a ešte krajší koniec asfaltovej cesty. Odtiaľ začínal ozajstný off road, ktorý sme vo štvorici na malej motorke s automatickou prevodovkou zvládli v dĺžke asi tak 3km a potom sme museli uznať, že je to nad naše sily. Míňali sme ozajstné veľké terénne autá. A to sme ešte neboli dole. V tých strmých klesaniach som akosi prestal mať dobrý pocit. Predsa len na tom automate nejde podradiť, všetko to držíte na brzdách, naviac sme boli štyria. V jednom momente som povedal dosť, a rodinka musela z motorky dole. Neuveríte, ale presne v tom momente sa prehriali brzdy. Stačilo pár sekúnd naviac a už by sme to rezali pralesom na motorke. Uf.

Tlačili sme teda motorku dole ( teda sme ju brzdili, ťahali ale neviem ako sa to povie dole kopcom ) a našli sme odbočku na Tree Bridge Coffee aj snejakým vodopádom tak teda tlačíme motorku tam. Deťom je horúco, náladička graduje.

Vodopád bol samozrejme vyschnutý ale miesto to bolo pekné. Je tam pár lanových mostíkov a celý lanový park - ten sme neskúšali. Našťastie nám medzitým vychladli brzdy a mohli sme sa vrátiť naspäť.

Večer objavujeme nočný trh Bo Phut night market a opäť si dobre pochutnávame na thajskom jedle.

Ďalší deň sme si naplánovali ten istý cieľ ale už rozumnejšou cestou. Do Paradise park farm dorazíme v pohode. Za vstupné pýtajú na Thajské pomery dosť veľa ( myslím že na rodinu to bolo okolo 1200THB ) ale OK, deťom sa páčilo. Bola to taká mini ZOO ( to aj veľmi nemusím ) v krásnom prostredí na vrchu hory. Mne sa veľmi páčilo okolie a záhrada, to bolo ozaj pekné. A super bol bazén na úplnom vrchole, kde sme strávili asi 2 hodinky. Malo to ozaj niečo do seba.


Za zmienku ešte stojí W beach, ktorú sme boli pozrieť a bola praktický prázdna. Celkom pekné miesto.

Ľudoprázdna W-beach

Cestu späť sme už naplánovali na jeden záťah. Opäť sme využili 12go.asia na rezerváciu autobusu. Chcel som cez to rezervovať aj trajekt, to ale neodporúčam: nedá sa to odkliknúť detská cena a tak Vám účtuje 4 krát dospelú osobu. Priamo v prístave je trajekt pre deti zadarmo a platí sa len bus do Surat Thani.

V Bangkoku na autobusovej stanici sme si taxík zavolali opäť cez Grab a ten nás odviezol do hotelíka, kde sme už iba čakali na lietadlo.

O útrapách spojených s koronavírusom, rušení leteniek, nových rezervácií leteniek a tom, či sa vôbec budeme vedieť dostať domov, keďže sa postupne zatvárali hranice a letiská sa tu rozpisovať nebudem, ale boli to dosť stresy.

Každopádne Thajsko 2020 vyšlo a už sa tesíme na ďalšiu rodinnú cestu. Tentokát máme v pláne mesiac po USA:)

A ešte videjko na záver:



93 zobrazení
  • Black Facebook Icon
  • Black Instagram Icon

© 2018 by Boris Michaliček

borievky@gmail.com