V ďalšej časti seriálu Za horami, za dolami sa pozrieme na fotografie vzácneho človeka: Mariána Čupku, ktorý sa stal ambasádorom regiónu Horehronie.
Opäť sa podarilo vybrať človeka inšpiratívneho svojím príbehom, životom a ja som mal opäť možnosť nasať čosi z neho do seba.
Marián Čupka je režisér, choreograf a scénarista folklórneho súboru Šumiačan. Folklóru venoval doslova celý svoj život, precestoval s ním celý svet, vítal delegácie z rôznych krajín ale aj tak sa vždy nakoniec vrátil do Šumiaca a rozčuľujúc sa nad pravidlami zberu plodov v lesoch národného parku v podstate vyjadruje lásku k svojmu kraju. Tu, v Šumiaci, sa človek stretne s obyčajnými ľuďmi ( nie developermi alebo majiteľmi hotelov či vlekov ), ktorým pravidlá v národných parkoch priamo ovplyvňujú spôsob života, akým miestni ľudia žijú už desiatky rokov.
Čo to sme porozprávali aj o histórií a o postupnom miznutí pasienkov a lúk v okolí Šumiaca.
Pri takejto družnej debate sme fotografovali v jeho záhrade, na priedomí starej drevenice a vybehli sme aj na Šumiacku kalváriu, odkiaľ sú parádne výhľady na dedinu. Počasie bolo všelijaké: bolo chladno, zamračené a dážď visel vo vzduchu. Keďže som chcel pracovať s prirodzeným svetlom, zamračené počasie mi pri fotení v dedine vyhovovalo. Pekné difúzne svetlo nevytváralo škaredé ostré tiene a samotné prostredie ponúkalo parádne pozadia.
Keď sme vybehli hore, situácia sa pre mňa zmenila. Škaredá jednoliata biela obloha a nevýrazná dolina bez svetla, nedávali veľa šancí na pekné fotografie. Nakoniec však akoby zázrakom na pár minút zasvietilo a podarilo sa nám aj hore spraviť pár pekných záberov.
Po skončení fotenia som nasadol do auta a celou cestou domov som sa usmieval, skoro ako keď sa vraciam z podareného východu, či západu slnka:)
