Prepoveď na piatok veštila po vcelku slušnom snežení večerné pretrhanie oblačnosti a vyzeralo to dokonca, že to vydrží aj do rána.
Severné Slovensko hlási kalamitu, snehu je všade požehnane a tak sa rozhodujem, že je to ideálny čas aj na prenocovanie na hrebeni.
Kontrolujem SHMÚ grafy a voľba padá na Veľkú Fatru - Smrekovicu. Pridáva sa aj brácho a bratranec a v takejto rodinnej zostave štartujeme.
Pri odbočke na Smrekovicu nasadzujeme reťaze, vyberáme pivko a vyrážame na hore. Cesta bola krásne upravená, na parkovisku otvárame rumík a balíme všetko do ruksakov.
Ešte povinná zastávka na čapované pivko v hoteli a zrazu je desať hodín večer - a to sme si povedali, že už by sme aj mohli vyraziť.
Nasnežené je úplne neskutočne, mesiac nám svieti na cestu tak, že miestami netreba ani čelovku.
Na výlet som pribalil aj nový kúsok do mojej fotovýbavy: bezzrkadlovku Fuji XE3 s objektívom Fujinon 16mm/1,4 a tak som zvedavý na výsledky.
Trošku si tlčiem hlavu o stenu, že som pri výstupe nevytiahol statív a fotil som to z ruky. To svetlo od mesiaca bolo fantastické a mohli z toho byť zaujímavé akčné fotky. Takže len pár ukážok bez statívu:)
Zo sedla sa v metrovom prašane derieme na hrebeň Sklanej Alpy, kde som mal v pláne postaviť stan.
Chalani od začiatku tvrdili, že skončíme v záhrabe, ale ja som tvrdohlavo začal kopať plošinu na stan. Vzdal som to asi po hodine. Sneh bol tak sypký, že som tam stan nedokázal ukotviť.
Tak som sa pridal k chalanom, ktorí už mali vykopaný...no záhrab by som to nenazval, lebo to bola slušná jaskyňa!
Počas kopania ešte odbieham ( samozrejme vtedy, keď nie je rad s kopaním na mne:) ) a fotím trošku nočné fotky, aj keď to nie to, čo fotím príliš rád.
No suma sumárum keď sme dokopali, rozložili karimatky, vliezli do spacákov a povedali, že sme asi skončili bolo pol tretej ráno:) Nastavil som budík najprv na 5:00, no o 5 sekúnd som to prehodnotil a povedal si, že stačí na šiestu:)
Po vcelku slušne mrazivej noci ( podľa meteogramu hlásili -16°C ) sa ráno budím do krásne zaujímavého rána - pred východom slnka je mrazivo dobrá viditeľnosť a krásne, jemné svetlo.
Neskôr, keď vyšlo slnko sa cez Rakytov, Ploskú aj Borišov striedavo prevaľovala nízka oblačnosť a svetlo bolo chvíľu nad ňou a chvíľu ju podsvietilo. No parádička:)
Po asi dvohodinovom šantení s foťákom sa vraciam k "jaskyni", balíme a vyrážame naspäť. Po ceste ešte robíme pár fotiek na pamiatku a parádny výlet je za nami.
Výber tých najkrajších fotiek aj z toho rána nájdete v galérii Slovensko - Zima