Už nejaký ten čas mám to šťastie a česť podieľať sa na jednom výnimočnom projekte v rámci organizácie Banskobystrický kraj turizmus. Projekt má vlastnú značku Za horami, za dolami a ide v podstate o oficiálny destinačný portál Banskobystrického kraja, ktorý spája všetky jeho regióny. Detailami a štruktúrou sa tu veľmi zaoberať nebudem, stačí informácia, že v projekte sú inšpiratívni a nadšení ľudia s víziou a nadšením, aké sa len tak nevidí - a to je vskutku vzácnosťou.
V rámci projektu som bol súčasťou viacerých jeho častí a tak začneme prvou z nich - Ambasádori kraja. Ide o projekt propagácie kraja a regiónu cez jeho osobnosti. Nejde ale o osobnosti, ktoré zapĺňajú titulky bulváru alebo propagujú kozmetiku na Instagrame pre svojich 215 tisíc followerov. V skupine ambasádorov sa naozaj podarilo dať dokopy ľudí s krásnymi a silnými príbehmi. Ľudí v mnohom inšpiratívnych, silných a povedal by som, že aj krásnych ( a tým nemyslím ich fyzickú schránku:) ) Mojou úlohou bolo vytvoriť profilové a imidžové fotografie týchto osobností. Zadanie neobsahovalo príliš presnejšie informácie a teda bolo na mne, aby som si zvolil štýl a spôsob akým toto fotenie pojmem. Osobne som chcel ísť cestou prirodzených fotografií v prostredí, v ktorom daný človek žije a pracuje. Nechcel som ísť cestou pre mňa trošku patetických siláckych záberov ala Zem spieva ( nič proti tým záberom, majú svoju cieľovku samozrejme ) s človekom nasvieteným odrazkami a s Kriváňom v pozadí.
Ďalšia vec, nad ktorou som rozmýšľal bolo, že celá séria ambasádorov by mala byť v jenom štýle aby to mohlo vyznieť ako celok aj v jednej spoločnej prezentácii. Toto boli moje úvahy a plány a všetko ostatné už sa malo udiať na mieste.
Jedno z prvých fotení som absolvoval na lazoch Detvianskej Huty, kde žije gazda Jozef Kučera. Mladý človek, ktorý sa rozhodol gazdovať podľa starých tradícií a starým spôsobom. A nie len gazdovať, ale aj žiť. Venuje sa pôvodným starým technikám obrábania pôdy, pestovania ale aj chovu zvierat. No chlebík to nie je vôbec ľahký, a vôbec mu nezávidím. Ale môj obdiv a úctu má určite. Za svoju skromnosť, vtip a odhodlanie robiť to čo ho baví a v čom sa vidí.
Všetko to je zasadené do krásy podpolianskych lazov. Termín bol naplánovaný na neskorú jeseň. Teda lepšie povedané skorú zimu. Bol som z toho sklamaný, veď predsa lazy sú najkrajšie, keď je farebná jeseň alebo jar! A teraz už bol prvý sneh! Potom si sa ale povedal, že prácu na gazdovstve je predsa potrebné robiť aj v zime, a tak som dúfal, že tam voľačo vymyslíme.
Podmienky nakoniec vyšli veľmi zaujímavo a neštandardne - padol prvý sneh, ráno bol vo vzduchu ešte jemný opar, svetlo bolo pekne mäkké a modelov a modelky som mal vskutku na jednotku.
Je potrebné podotknúť, že tento projekt ma ovplyvnil nie len po fotografickej stránke ale aj po životnej. Keď trávite čas s takýmito ľudmi, nabije Vás to energiou a nádejou, že je možné robiť aj naozaj to, čo dáva človeku zmysel a čo ho baví. Nie vždy je to ľahké, nie vždy ide všetko tak ako má, ale to platí aj o iných zamestnaniach. Skrátka vracajúc sa na druhý deň do práce, kde veci nejdú tak ako majú a ako by mohli, a za Vašim zamestnávateľom stojí nie príliš populárna spoločnosť známa z najznámejších káuz na Slovensku, začal som čím ďalej tým viac rozmýšľať, že niečo by bolo potrebné v mojom živote zmeniť:)
