Zima 2021/2022 bola pre mňa ťažká. Kvôli problémom s kĺbami som takmer tri mesiace nikde nebol, skialpová sezóna bola v háji, o fotení radšej ani nehovorím. Do toho pandémia. Začiatkom marca sa mi stav začal pomaly zlepšovať a ja som už vtedy vedel , že musím stoj čo stoj niekam vypadnúť.
A tu som zrazu zbadal kamošove fotky z lezenia na nádherných červených skalách v nejakej púšti. Teda nie v nejakej, ale rovno v púšti Wadi Rum v Jordánsku. Chalani tam kúpili letenky za za 40€ a len tak, si šli zaliezť do púšte. Paráda! K tomu všetkénmu, som si spomenul, že výborné fotky odtiaľ mal pár rokov do zadu výborný poľský fotograf Karol Nienartowicz, a keď som sa mrkol na jeho stránku, zistil som , že v púšti strávili týždeň a šli po svojich: žiadne jeepy, kempy, ubytovanie. Skrátka len fotenie, púšť, trekking a intenzívne prežívanie v divokej krajine. Presne toto som vtedy potreboval:)
Slovo dalo slovo a boli sme traja, letenky kúpené a ja som mohol začať plánovať a dúfať, že do termínu odletu sa dám s kĺbami ako tak dokopy.
Celkovo sme mali v Jordánsku stráviť týždeň, z toho na dva dni sme sa rozhodli navštíviť historickú Petru a zvyšných 5 dní sme plánovali stráviť v púšti.
Výbava
Pri plánovaní pobytu v púšti som sa inšpiroval aj článkom už spomínaného Karola Nienartowicza, ktorého blog z jeho cesty bol naozaj výborne spracovaný.
Zastávku v Petre nebolo potrebné plánovať nejako špeciálne, tam je turizmus naozaj celkom rozvinutý, v priľahlom mestečku Wadi Musa nájdete hromadu ubytovaní aj cez Booking.com.
Sústredil som sa teda na plánovanie pobytu v púšti, na ktoré mali vplyv tieto základné fakty:
trek v púšti bude trvať 5 dní
chcem mať zo sebou kompletnú plnohodnotnú foto výbavu
počas toho nebudeme mať prístup k vode a k jedlu
nebudeme mať prístup k elektrickej energii
v danej oblasti nie sú žiadne oficiálne trasy či turistické mapy
batožina v lietadle nemohla mať viac ako 20kg
Z foto výbavy som sa rohodol zobrať nasledovné:
Nikon d850
Nikon 16-35/f4
Nikon 24-120/f4
Nikon 50/1.4
Statív Benro Tortoise 35C
Statívová hlava Manfrotto MHXPRO-BHQ6
Sada magnetických filtrov VFFoto
4 x baterka
4 x pamäťová karta
Čistiaca sada
Batoh Shimoda Acxtion x70
Power bank Xiaomi 20000mAh
Outdoorová a kempingová výbava výbava:
Stan Husky Sawaj Triton 3
Karimatka Sea to Summit Ultralight air mat
Spacák Husky Drafy -20°C
Hardshel bunda Fjallraven Eco Shell jacket
Nohavice Fjallraven Keb
Kraťasy Fjallraven Keb
Mikina Fjallraven
5 x merino tričko
1 x merino spodky
5x ponožky
5x spodné prádlo
Na veci od Fjallraven nedám dlhodobo dopusiť a tu sa mi zdalo, že boli akoby stvorené na takéto putovanie. Odolné, ale ľahké a výborné strihy. Skrátka sú to veci, ktor=e mi jednoznačne prirástli k srdcu. Tu nájdete aj recenziu, ktorú som spísal pre Fjallraven Slovensko
Jedlo a voda
Toto bola samostatná kapitola na plánovanie a zabrala mi naozaj dosť času. Problémom bolo t, že počas celého treku púšťou ( 5 dní ) sme mali byť bez akéhoľvek prístupu k vode či jedlu a to znamenalo jediné: maž všetko zo sebou. Pri vode sa kompromisy robiť nedali. Určil som, že každý z nás by mal mať 9 x 1,5l fľašu s vodou t.z. 14,5 litra na osobu a 5 dní. V tom už bola voda na pitie, umývanie a varenie.
A pri varení som narazil na problém. Pri klasickej expedičnej sušenej strave potrebujete na varenie 1 porcie cca 3 dcl vody, ešus, bombu a varič. Všetky tieto veci boli pri našej batožine nereálne. Druhý nápad bol, že variť nebudeme vôbec a budeme sa napchávať iba sušeným jedlom, klobáskami a nátierkami. To sa mi ale tiež nepozdávalo.
Po dlhom pátraní som nakoniec objavil samoohrev od českého výrobcu Adventuremenu. Ide o plnohodnotné strerilizované jedlo, ktoré ohrievate pomocou samoohrevných kapsúlv špeciálnom sáčku. Na ohriatie 2 porcií stači cca 1-1,5dcl vody. A nepotrebujete varič, ešus, bombu - BINGO!
Finálne zbalenie:
5 x sterilizované jedlo so samoohrevom od AdventureMenu
10 x musli tyčinka
1 x trvanlivý celozrnný chlieb
rôzne nátierky v konzerve ( 1-2 na každý deň )
14,5 l vody
Keď sa to dalo pred vstupom do púšte všetko na chrbát, vážilo to príjemných 36kg:)
Trasa
V skalnom meste Petra sme nič špeciálne neplánovali. Chceli sme sa pozrieť do mesta, spraviť si tam nejaký kratší okruh alebo vychádzku a to je všetko.
To, čo bolo potrebné naplánovať bol trek v púšti, kde nie sú žiadne oficiálne trasy ani chodníky. Vybrali sme si miesta, kde chceme fotiť a teda aj spať a podľa toho som pomocou Google Earth naplánoval trasu. Vyzerala nejako takto:
Mapu som farebne vytlačil, každý z nás si ju stiahol do mobilu a do mobilu som si danú oblasť stiahol aj v Google maps, tak aby sme pomocou GPS vedeli určiť, kde sa približne nachádzame.
Nevýhodou google maps bolo, že v satelitnej vrstve neboli mapy v dostatočnom rozlíšení, preto sme si pomáhali mapkou z Google earth.
Každopádne musím povedať, že na orientáciu to nebolo nijak extra náročné a tieto dve mapky nám bohate stačili. Samozrejme pomohlo, že som to mal naozaj dopodrobna naštudované a to odporúčam každému, kto ide na takéto menej známe miesta.
Petra
Pravdou, že mne osobne sa do Petry veľmi ísť nechcelo. Po ťažkej zime som mal naozaj chuť na poriadne dobrodružstvo, divočinu a výzvu. Petra už tieto kritériá nespĺňa, lebo je to už turisticky rozvinuté mesto. Ale boli sme traja a hlasovaním sa rozhodlo, že ideme.
Na letisku v Ammáne si berieme taxík za 80 JOD ( cca 100 EUR ) , ktorý nás za cca 2,5hodiny odvezie do cieľa. Petra leží pri mestečku Wadi Musa, ktoré je už celkom príjemne turistické, dá sa tam jednoducho nájsť ubytovanie a aj sa dobre najesť. My sme mali ubytko kúsok od vstupu do Petry, rezervoval som ho cez Booking a bolo to naozaj bez problémov.
Hneď prvý večer vyrážame do Petry. Ak chcete ísť na západ slnka, je potrebné prísť v predstihu, lebo časy vstupov sú obmedzené a posledný vstup by ste nemuseli stihnúť.
Vydali sme sa k svetoznámej Pokladnici. Chodník vedie spočiatku skalnatou púšťou aby sa následne ponoril do nádherného a hlbokého kaňonu, ktorý sa postupne zužuje. V najužšom bode má cca 8 metrov. Prechod je naozaj zážitok.
Kaňon ústi priamo pri Pokladnici, teda chráme vytesanom do skaly. A to miesto má naozaj silu, vzbudzuje rešpekt a človek celý čas rozmýšľa ako mohli toto ľudia dokázať. Tie stavby sú monumentálne krásne. Naozaj zážitok to vidieť.
Čakáme do západu slnka a za šera sa vraciame naspäť aby nám náhodu nezavreli bránu.
Večer sme vyrazili do mesta na nejakú dobrú večeru. Zakotvili sme v reštaurácii My Mom´s Recipe a vrelo ju odporúčam. Naozaj výborné lokálne jedlo sprevádzané parádnou živou hudbou.
Na druhý deň ráno sme sa chystali opäť k Pokladnici a chceli sme si pozrieť aj jej okolie, pri vstupe nás však čakalo nemilé prekvapenie: ráno tam nejaký známy Jordánsky DJ nahrával videoklip a vstup ako aj námestie pred Pokladnicou boli uzatvorené až do deviatej. Paráda. človek sa tu trepe cez pol sveta a oni si zavrú vstup. Každopádne sme zistili, že je tam aj zadný vchod cez tzv. Little Petra. Odviezli sme sa tam taxíkom a nakoniec to bolo oveľa lepšie riešenie. Prešli sme si cca 3 hodinovú trasu, videli toho oveľa viac a stálo to za to.
Celkovo sa v Petre dá prejsť viacej aj celkom dlhých celodenných turistických trás. Na to sme ale my nemali čas. Snáď nabudúce.
Wadi Rum
Ráno nasadáme vo Wadi Musa do taxíku a vezieme sa smerom do Wadi Rum. Cesta to bola naozaj zaujímavá. Nešli sme hlavným diaľničným ťahom, ale pekne cez hory a náhornú planinu po tzv. Kráľovskej ceste. Naozaj pekné výhľady a krajina.
Taxikár nás vykladá vo Visitor centre pred Wadi Rum a my začíname baliť. Aby som to správne vysvetlil: po ceste sme si nakúpili zásoby vody na celý trek a teraz ich musíme niekde napchať do tých ( už aj tak veľkých a ťažkých batohov ). To znamená všetko von a celé to preorganizovať tak, aby sa nám tam voda zmestila. Každý z nás mal 16l vody, tak si viete predstaviť, ako tie batohy si vyzerali. Môj mal cca 37kg:)
Keďže sme mali zakúpený tzv. Jordan pass, nemuseli sme už na mieste platiť vstupné a mohli sme vyraziť priamo do...ničoho:) Presne za bránami visitor centra končí signál, a podľa informácií, sme na ďalší bod so signálom mali naraziť až na konci našej trasy vo Wadi Rum village.
Ešte sa povenujem otázke stanovania vo Wadi Rum. Oficiálnu informáciu o tom, či je to dovolené som nenašiel nikde a čo nie je zakázané, je dovolené:) Pred vstupom do parku sa pristavil nejaký policajt ( alebo strážca parku ) a vypytoval sa či ideme pešo, kde budeme spať a podobne. Pre istotu som mu povedal, že ideme do kempu ( meno som si vopred pozrel ) ale, že chceme ísť pešo. Nemal s tým problém. Neskôr, počas treku sa pri nás zastavil aj ranger na jeepe a ten bol z nášho putovania a stanovania nadšený, takže v podstatne s tým nebol žiaden problém.
Takže sme teda vyrazili, naposledy som zavolal rodine a pred nami ostala už len pre nás tajomná a nepoznaná púšť.
Deň 1
Náš prvý bivak mal byť s výhľadom na skalný útvar s názvom Pilere múdrosti. človek ale mieni, a realita mení. Bolo to naozaj príliš blízko miesta štartu a tak sme sa rozhodli tento bivak vynechať a dôjsť rovno na bivak č. 2. Miesto nebolo nejako extra vzdialené, ale predsa len to bol náš prvý deň v púšti , prvý krát s takými batohmi a veru sme dostali poriadne zabrať. Keď natrafíte na krásny jemnučký piesok, tak chôdza v ňom s 37kg na chrbte je naozaj "zábava".
Hlavne prechody cez úzke kaňony boli zradné. Zo satelitných máp nebolo zrejmé prevýšenie a ja som akosi automaticky predpokladal, že to po púšti bude vždy po rovine:):)Tie úzke kaňony boli ale v niektorých miestach akoby zafúkané pieskom do celkom slušných výšok. Boli akoby zavreté dunami a tie bolo potrebné prekonať. No skrátka sme ten prvý deň dostali celkom zabrať. Nakoniec sa nám ale podarilo doraziť na vytipované miesto. Pod skalou v závetrí sme si našli pekné miesto na stan a vybehli sme fotiť náš prvý západ slnka v púšti. Ja iba s objektívom 24-120, nakoľko širokáč sa mi hneď prvé ráno v Petre akosi rozpadol. Ale okamžite som pochopil, že ohnisko 24mm je skrátka na púšť málo. Nedalo mi to, a širokáč som nejako polepil z leukoplastom a kupodivu to držalo a fungovalo. Hurá!
Večer sme prvý krát vyskúšali samoohrev od AdventureMenu. Podávala sa husička s červenou kapustou a knedľou a skoro mi odstrelilo dekel. Bolo to neskutočne dobré! V strede púšte sme si bez variča a ohňa pochutnávali na poradnom kuse husacieho mäsa s dusenou červenou kapustou a knedľou. Mňam!
Deň 2
Druhý deň sme mali v pláne prechod kaňonu Burrah. Na nocľah sme mali vytypované dve miesta na nocľah s tým, že sa rozhodneme, ktoré sa nám viacej páči.
Po fotení východu slnka a dobrých raňajkách nahadzujeme na chrbát tie neuveriteľne ťažké batohy a vyrážame. Prechod Burrah kaňonu je naozaj krásny a odporúčam ho každému. Steny okolo sú naozaj vysoké, skaly sfarbené do červena a dole púšť. Nádhera. Samozrejme zadarmo nebolo a s tými batohmi to bola makačka.
Po prechode kaňonu vchádzame do ešte jedného, kratšieho, ale so slušným výstupom na dunu. Veľmi sme sa zapotili.
Našim cieľom a prvým kandidátom na nocľah je Mushroom rock. Pred tým sa ale pre nami otvorila nekonečná rovina. Ten deň bolo asi najteplejšie a prechod planinou nám dal naozaj zabrať.
Nakoniec prichádzame k známej skale v tvare hríbu a ja som celkom sklamaný. Piesok okolo je ujazdený od áut a všade sú stopy od ľudí akoby ich tu prešlo aspoň milión. Toto ma z hľadiska fotenia vôbec neláka. Samo ostáva pod " hríbom" a ja s Marekom ideme skontrolovať druhé miesto. Cestou ale nachádzame to čo som asi v duchu hľadal. Neskutočné krásny flek na stan v závetrí , na jemnom piesku a s 100m vysokými skalnými stenami všade navôkol. Nádhera. Nakoniec sme teda spali niekde medzi bivakom 3 a bivakom 4.
Inak stan Sawaj Triton 3 od Husky je výborný. Ľahký, rýchlo a jednoducho zložiteľný a naviac veľmi variabilný čo sa Váhy týka. Natočil som pre Husky o tomto stane aj recenziu, nájdete ju tu.
Deň 3
Ráno balíme pre východom slnka a presúvame sa na miesto, ktoré sme si na renná fotenie vytipovali večer pred tým. Bizarné skalné útvary, pieskové duny a takmer nereálne farby mi vyrážajú dych. Niekedy sa mi ani nechce fotiť, iba sa dívať a nasávať atmosféru.
Po fotení si v závetrí dávame raňajky a začíname presun na ďalšie miesto. Cieľom je Burdah Rock Bridge. Ten deň bol až gýčovo krásny. Nádherná obloha, ešte krajšia krajina a pomaly sa odľahčujúce batohy:) Šlo sa nám v ten deň dobre.
Burdah Rock bridge je vcelku známy skalný most, na ktorý vedie nejaká pololezecká cesta. Nazvime to Jordánska via ferrata. A niekde cestou hore sme chceli mať aj miesto na stan, s výhľadom na údolie a hory v pozadí. Po príchode na miesto nachádzame začiatok chodníka ku mostu a vydávame sa na prieskum. Cesta to ale vyzerá byť naozaj skalná jemne lezecká a s viac ako 30kg batohmi nereálna. Pochodíme si celé okolie a priľahlé skalné plošiny s cieľom nájsť miesto na stan. čo sa týka výhľadu aj sme ho našli, ale vietor bol taký silný, že sme sa rozhodli hľadať miesto dole na piesku. A veru sme našli. Krásne v závetrí, pod palmou a hromadou suchých kríkov v okolí, takže večer bol aj ohník:)
Inak Burdah rock bridge určite stojí za to, ale jednoznačne s naľahko s malými batohmi.
Deň 4
Štvrtý deň mal byť náš najdlhší. Okolo 22 km v piesku s ešte stále ťažkými batohmi mala byť poriadna výzva, ale nakoniec sa nekonala. Rozhodli sme sa ten deň si skrátiť a vydali sme sa najlogickejšou líniou k miestu ďalšieho bivaku. Šli sme naozaj otvorenou plochou a bol to extrémne veterný deň a aj chladný. Nakoniec asi dobre, že sme si cestu skrátili.
Našim cieľom bola Red sand dune. Veľmi známe miesto ale dúfali sme, že takto mimo sezóny tam nebude plno.
Cestou sa zastavujeme na skalnom moste Little bridge a v maličkom ale peknom kaňone Kazali, kde bola dokonca aj voda:)
Poobede prichádzame pod Red sand dune a je tam veru hromada áut. Ako to už ale býva zvykom, všetci idú na základnú vyhliadku a viac sa tým netrápia. My si dole dávame čaj, potom si na skalách nachádzame záveternú plošinu a vychutnávame si oddych. Podvečer sa vyberieme na dunu, na vrchole ktorej by sme chceli aj spať. Inak samotná duna je vlastne skalný útvar alebo ostrov uprostred púšte, ktoré je z jednej strany kompletne zafúkaný pieskom až po vrchol. Inak vyšplhať sa na dunu nie je úplne ľahké. Výšľap je strmý, v jemnom piesku a aj keď trvá iba 10-15 minút dá zabrať.
Hore nachádzame naplánované miesto na stan a ide sa fotiť. Pre mňa jednoznačne najkrajšie miesto tripu. Neuveriteľne fotogenická krajina. Pošťastilo sa nám mať aj mraky a dokonca aj dážď a na kratučkú chvíľu padali aj krúpy. A do toho svetlo. No čo viacej chcieť:)
Deň 5
Ráno v krutom vetre, ale vo skvelých podmienkach fotíme východ slnka. Potom si dávame raňajky na tomto neuveriteľnom mieste a schádzame dole. Dnes máme na programe presun do Wadi Rum village, kde plánujeme stráviť poslednú noc. Podľa google maps je tam ubytovanie dosť, tak sme si povedali, že to bude pekné ukončenie tohto post pandemického výletu.
Putovanie posledný deň je akési náročné. Nemá to konca, ideme v podstate iba otvorenou krajinou bez nejakých extra zaujímavých momentov. A tešíme sa sa na dedinu, na nejaké čerstvé jedlo a možno aj pivko?
Keď konečne prichádzame do Wadi Rum village vidíme, že sme boli uvedení do omylu. Okrem dvoch malých obchodov s potravinami tam nie je vôbec nič. Žiadna reštika, žiadne ubytovanie nič. Nakoniec tomu prichádzame na kĺb: všetky ubytovania, ktoré sú v mapaćh uveden´=e v dedine sú v skutočnosti kancelárie beduínskych kempov v púšti:) Takže žiadne jedlo, žiadne pivko a žiadne ubytko:)
Keď sme po dedine rozhlásili, že hľadáme miesto na nocľah dobehol za nami týpek, že má beduínsky stan v záhrade. Takže sme sa ubytovali tam a dokonca nám uvarili domácu večeru a bola naozaj skvelá! škoda, že si nepamätám ako sa jedlo volalo:)
Večer sme sa rozhodli ešte využiť na západ slnka, ale keďže na najbližšie miesto to bolo naozaj ďaleko a my sme v ten deň toho mali už dosť, berieme si prvý a posledný krát jeep a ten nás vezie pod Big Red Sand dune. Šplháme sa strmo hore, prvý krát bez ťažkých batohov, ale aj tak už mám fakt dosť. Fotíme posledný západ slnka a schádzame dole na opačnú stranu duny, kde dúfam, že po tme nás niekde bude čakať jeep, ktorého špfér šiel medzi tým odniesť nákup rodine do púšte. Nakoniec sme ho našli, vraciame sa do dediny a ráno vyrážame taxíkom naspať na letisko a šup ho domov.
Celkové dojmy
Za seba môžem písať iba pozitívne. Jordánsko je krajina, ktorá nie je extrémne ďaleko ale je pre našinca už dostatočne exotická a plná prírodných či historických krás. Letenky sa dajú kúpiť relatívne lacno a čo sa týka bezpečnosti, je to jedna z najbezpečnejších moslimských krajín. Ja sa tam určite vrátim, už teraz viem o miestach, ktoré sme nenavštívili, a určite ich chcem vidieť.
Kto si do Jordánska netrúfa sám, môže sa pridať ku mne. Jordánsko navštívime v rámci workshopu už v marci 2023. Viac info tu.
Tu je ešte zopár dokumentačných fotiek z mobilu. Pre predstavu:)