Fotenie roklín a potokov

Hneď na úvod sa musím priznať, že pred rokmi som neznášal fotky potokov. Špeciálne od mnohých českých fotografov ( keďže Česká krajina je bohatá na fotogenické potoky a vodopády ). Prišlo mi to všetko príliš rovnaké. Dole nejaké javorové lístky, pekný vodopád, machové skaly, voda rozmazaná ako závoj a tak dookola. V tej dobe som fungoval na serveri fotoaparat.cz, kde proti sebe pomyslene a nezmyselne bojovali umelecké prúdy ( rozumej reportáž, akt, portrét, street a pod. ) proti nám jednoduchým krajinárom a kde nás umelecké prúdy nazývali gýčiarmi ( my ich zase pseudo umelci:) ) a viac menej nami opovrhovali:) A aby som aj ja neostal nikomu nič dlžný, tak v rámci krajinárskej fotografie som si spravil podskupinu potôčkárov, a tými som zas opovrhoval ja:) A svet bol zas v rovnováhe a ja som vtedy ani len netušil ako som sa mýlil.

Nádherne sfarbený potok v Slovinsku. Do scény som chcel dostať esíčkový tvar, peknú hlbokú a smaragdovú vodu. Zároveň som chcel využiť ostré svetlo nad lesom, ktoré mi vzadu pomohlo vytvoriť zdroj svetla. Dôležité bolo vyhnúť sa častiam lesa s oblohou Canon EOS R5, RF14-35mm F4 L IS USM; 28mm; 1/5s; f10; ISO500; CPL filter

Ako roky pribúdali, vlasy ubúdali a my sme sa presťahovali naspäť domov pod Tatry, začal som sa čoraz častejšie celé dni túlať okolo potokov Tatrách či v roklinách Slovenského raja. Najprv len tak, bez foťáku. Potom trochu s mobilom a neskôr som teda vytiahol aj fotoaparát. A veru zistil som dve zásadné veci: za prvé, že ma to neskutočne baví a za druhé, že to vôbec nie je také jednoduché ako som si vždy myslel! Prijmite moje hlboké ospravedlnenie všetci českí bratia potôčkári, ktorých tvorbou som ako mladý a sprostý opovrhoval:):) Z fotenia potokov a roklín sa stala časť fotenia, pri ktorej relaxujem, vypínam hlavu a zažívam mentálny reset. Netlačí ma čas, viem sa tam doslova stratiť v čase a užívať si divočinu.

Ale teda poďme pomaly na serióznejší tón. Fotenie potokov je naozaj špecifická kategória krajinárskej fotografie. A nie len pre skúsených fotografov, ale aj pre začiatočníkov. Je to totiž skvelý tréning komponovania scény či práce s expozíciou. Obrovskou výhodou fotenia roklín a potokov je, že často nie ste závislý na západe či východe slnka, ba skôr naopak, oblačné počasie je výhodou. Ja tým viem často vyplniť prázdno v "nudných" obdobiach, ako je neskorá jeseň, skorá jar alebo suchá zima. Hlavne u nás pod Tatrami, kde prevažujú skalné rokliny a ihličnaté lesy, ktoré sú zelené po celý rok .

Pri tomto druhu fotografie sú pre fotografa základné tieto veci: Expozícia a kompozícia.

Expozícia

V tomto prípade tu nebudem riešiť klasické poučky a vzťahy medzi clonou, závierkou a citlivosťou. Keď hovorím pri potokoch o expozícii, myslím tým najmä spôsob zachytenia pohybu vody. a ten vieme zachytiť dvoma spôsobmi

• úplným rozmazaním pohybu vody

• čiastočným rozmazaním pohybu vody

Obe metódy sa odlišujú dĺžkou expozičného času. Pri dlhších časoch dosiahneme plné rozmazanie vody, ale stratíme jej dynamiku. Naopak pri kratšom čase dosiahneme čiastočné rozmazanie pri zachovaní dynamiky. Aj na fotografovi, ktorý spôsob mu sedí viac.

Ja osobne preferujem druhú možnosť tak, aby vo vode ostala dynamika a štruktúra. A aby ste tento efekt dosiahli, musí sa expozičný čas pohybovať v intervale 1/5s až 1/15s. Presný čas závisí od rýchlosti prúdenia vody, dravosti toku alebo od množstva peny, ktorá sa vo vode vytvára ( veľa peny znamená veľa bielej farby a teda riziko preexponovania týchto miest pri dlhších časoch ). Každý potok či vodopád je iný, a preto je potrebné si nájsť vhodný expozičný čas na dané miesto.

Samozrejme netvrdím, že používanie dlhších expozičných časov je zlé, ja ale preferujem kratšie časy. Dáva to scéne oveľa viac štruktúry a dynamiky. Dlhšie časy sú pre moje oko vhodnejšie pri fotení riek či potokov z väčšej diaľky ( kaňon, či rieka vo veľkej doline ) .

Vodopád Haifoss, Island. Krátky expozičný čas mi pomohol dostať do záberu dynamiku a dravosť vody. Takomto prúde sa oplatí mať väčší a stabilnejší statív Canon EOS R5, RF14-35mm F4 L IS USM; 14mm; 1/15s; f16; ISO100; CPL filter

Studený potok vo Vysokých Tatrách. Okolo potoka rastie krásny nový brezový les a presne na tomto mieste vytvára krásne pozadie. Počkal som si na jemné svetlo, ktoré stromy pekne vysvietilo. Tmavý les okolo mi scénu zarámoval a prúde rieky tvorí vodiacu líniu od spodnej časti k svetlu. Ktačím expozičným časom som sa snažil zachovať dynamiku vody aj štruktúru vodpádu Canon EOS R5, Canon EOS R5, RF14-35mm F4 L IS USM; 22mm; 1/6s; f16; ISO100; CPL filter

Kompozícia

Kompozícia je pri tomto druhu fotografie obzvlášť záludná záležitosť. Miesta sú často plné rušivých objektov ( skaly, konáre, listy, stromy ) a nájsť čistú kompozíciu je prvoradou úlohou fotografa. Ja osobne preferujem hľadanie línií t.z. niečoho, čo bude viesť oko diváka od spodnej časti fotky až hore. t.z. vhodne umiestnený potok, rebrík či mostík sú vždy dobrou pomôckou. Nikdy nenechám napríklad potok " vytiecť zo scény" v jej polovici. Pekne z rohu alebo zo spodku fotografie.

Taktiež väčšinou ( česť výnimkám ) nezahŕňam do scény oblohu. Naopak ukončím ju tesne pod jej začiatkom, a keďže je to prirodzený zdroj svetla, vznikne tam pekná jemná žiara, ktorú následne v postprocese zvýrazním. Tá zároveň slúži ako koncový záujmový bod mojej kompozície t.z. že oko diváka preskáče zo spodku scény po línii potoka, kameňoch či mostíku prirodzene až k vrchu scény - k zdroju svetla.

Pri potok väčšinou nehráme o čas ( ako pri západe či východe slnka, kde na fotografiu samotnú máme často len pár minút či sekúnd ) a tak si na komponovanie dajte čas. Sústreďte sa na rušivé elementy ( konáre, skaly a podo ) a snažte sa im vyhnúť. Nebojte sa sem tam si scénu "jemne" upratať. Keď v potoku pre vami leží nejaký drobný konár ktorý Vám vadí, vyhoďte ho von. Podobne aj s listami vo vode. Ak je tam nejaké miesto, kde sa ich nazbieralo veľa a nevyzerá to dobre, trochu to miesto rozvírte a listy odplávajú.

Dôležité sú aj bočné či spodné orezy scény. Vyhnite sa jemným dotykom skál, či konárov kraju scény: buď dajte skale väščí priestor, alebo z nej orežte viac.

Roháčsky potok v Západných Tatrách. Bolo tu ťažké nájsť kompozíciu, keďže koryto je plné kmeňov zo stromov. Nakoniec som sa zameral na jediný, ktorý bol pokrytý machom a využil som ho aj ako vodiacu líniu. Vrch som ukončil tesne pod oblohou čím som zvýraznil opar, ktorý tam bol po búrke. Vďaka kratšiemu času závierky má voda krásnu štruktúru. Canon EOS R5, RF14-35mm F4 L IS USM; 19mm; 1/8s; f10; ISO100; CPL filter

Studený potok vo Vysokých tatrách. Tu som sa výnimočne rozhodol zarhnúť do scény aj oblohu. Oceľovo sivé mraky farebne ladili s vodou a vytvárali pekný kontrast k stromom. Dlho som bojoval s expozičným časom, kvôli veľkej rýchlosti vody a množstvu peny. Nakoniec to vyšlo na 1/8s a asi 50 pokusov, nakoľko voda zakaždým vyzerala inak. Satív som mal asi v 1m hlbokej vode a celý som akoby visel cez skalu smerom do vody:) Canon EOS R5, RF14-35mm F4 L IS USM; 18mm; 1/8s; f10; ISO100; CPL filter

Z hora alebo od zeme?

To je tiež dôležitá otázka. Veľa fotografov dnes razí trend, že keď nemáš výrazné popredie ( aka nefotíš priamo od zeme ) tak to ani nemusíš fotiť. Podľa mňa je to zbytočná mantra, ktorá Vám iba zväzuje oči a možnosti.

Odporúčam sa vždy na mieste zamyslieť, odkiaľ má ta scéna väčší zmysel. Ak Vás najprv zaujalo miesto, kde potok vytvára pekný esíčkový tvar a potom sa pri komponovaní zameriate na nejaký detail v popredí s foťákom 30cm nad hladinou, tak zákonite stratíte ten tvar rieky, zdola ho jednoducho nevidieť. Ak chceme fotiť výrazné popredie a zároveň aj tok potoka, musí mať vaščí sklon alebo mať kaskádový tok, aby to bolo viditeľné aj z dola.

Je teda na Vás čo má byť hlavným motívom fotografie. Z hora alebo od spodu - obe možnosti sú relevantné, ale nie každá musí sedieť na dané miesto.

Rieka Belá a Kriváň. V tomto prípade som sa rozhodol ísť úplne k hladine vody a využiť štruktúru vody a ľad ako popredie aj za cenu toho, že spolu s tým som stratil líniu rieky akom takej, avšak Kriváň v pozadí bol dostatočne silným objektom. Canon EOS R5, RF14-35mm F4 L IS USM; 28mm; 1/4s; f11; ISO200; CPL filter

Vrátna dolina, Malá Fatra. Aj tu som volil výšku umiestnenia fotaparátu tesne nad vodou. Potok bol kaskádovitý, takže jeho líniu som nestratil a naviac vďaka zmene mierky ( kvôli blízkosti spodného vodopádu ) sa mini vodopádik v popredí stal rovnocenným k väčšiemu vodpádu v pozadí. Canon EOS R5, RF14-35mm F4 L IS USM; 14mm; 1/10s; f8; ISO100; CPL filter

Filtre

Bez filtra to skrátka nejde:) To je základné pravidlo pri fotení potokov či roklín. Pri vode môžtre v zásade použiť dva druhy filtrov a to polarizačný a šedý. Zámerne nespomínam prechodové filtre, nakoľko využívam exposure blending.

Absolútnym základom je polarizačný filter. Pri potokoch je často všetko vlhké a mokré a teda aj plné odleskov na listoch, skalách, machu, vode či dreve. A odlesky je práve ten rušivý prvok, ktorý tam nechceme. Polarizačný filter nám ich eliminuje a vďaka tomu vyniknú farby, ktoré sme cez odlesky veľmi nevideli. A čo je nemenej dôležité vynikne nám aj farba a hlavne hĺbka vody. Takže bez CPL fotiť potoky a rokliny ani nechoďte, budete zbytočne sklamaní.

Šedé filtre ( ND ) ja osobne pri potokoch nevyužívam. Ako som spomínal vyššie, radšej fotím vodu na kratší čas ( medzi 1/5-1/15s ) a teda nepotrebujem šedý filter, aby som čas predĺžil. Naopak, v roklinách je málo svetla a väčšinou mám toho svetla málo a nie priveľa. A mimochodom CPL filter samotný je v podstate aj šedý filter, aj keď veľmi slabý:)

Ak používam ND filtre na potoky, tak skôr pri fotení riek z väčšej diľaky alebo hlbokých kaňonov z hora. Tam mám pocit, že dlhší čas rieku pekne uhladí a viac zvýrazní jej líniu.

Ja používam magnetické filtre Haida a zatiaľ teda veľká spokojnosť. Kúpiť ich viete na Megapixel.cz

Výbava

Okrem foto techniky a filtrov je samozrejmosťou aj statív. Tu už môžu vyznávači ľahkej techniky naraziť na jej limity. Často umiestňujem satív priamo do prúdu vody pričom malý statív sa veľmi ľahko začne od vody chvieť, nehovoriac keď Vám ho začne prúd vody posúvať. Ne tvrdím, že statív mám mať 5kg. Moje optimum je okolo 2-2,5kg.

Utierka na optiku musí byť vo vrecku vždy, keďže voda je často všade a najviac na objektíve.

A obuv. Sme tam predsa preto, aby sme sa mohli plne sústrediť na fotenie a neriešiť, že nám práve premokli topánky. Takže celokožené vysoké nepremokavé topánky alebo gumáky sú základ. Ja preferujem a využívam prvú možnosť, ale aj gumáky sú riešenie.

Ja preferujem vysoké topánky namiesto gumených čižiem. Podmienkou je, že musia byť celokožené, s membránou a ja osobne ich vždy voskujem tak, aby som v nich mohol stáť pol dňa vo vode a nepremoknú. Konkrétne toto je zimná topánka Artun FG od Slovenského výrobcu BOSP.

Postproces

Pri úprave fotky vždy rozmýšľam, čo sa mi na mieste páčilo najviac a stým pracujem. Ak bolo miesto plné krásneho machu a zeleného lesa, idem po zelenej farbe. Ak som mal hore pekné jemné svetlo či opar, zvýrazním ho a ak voda mala krásnu farbu, nechám ju vyniknúť.

Pre mňa je absolútnym základom už pri fotení rozmýšľať ( ideálne aj vedieť ) ako budem fotku následne upravovať a ako chcem aby vyzeral výstup. Vďaka tomu vieš efektívnejšie pracovať so scénou a svetlom už na mieste a menej využívať metódu " tak to vyšlo":):)

Pri potokoch často používam aj orton efekt. Na webe na to nájdete dosť tutoriálov ale v skratke ide úpravu, ktorá spája ostrý, správne exponovaný obraz s rozmazanou, preexponovanou a saturovanou verziou tej istej scény, čím vytvára snový, éterický a romantický efekt. Tým sa Vám podarí zjemniť drsné detaily a objekty v scéne.

Záver

Ja som vďaka potokom a roklinám objavil časť krajinárskej fotografie, ktorá je oveľa menej stresová, nepotrebujem k nej extra svetelné podmienky, môžem fotiť cez deň a často sa dostávam na miesta, kde hodiny nestretnem ani človiečika a a aj vďaka tomu si to užívam v úplne inej forme, ako fotenie západov či východov slnka. Takže potokom a roklinám zdar!