Štrbské pleso je plné protikladov a kontroverzií. Je plné nevhodnej zástavby, schátraných budov, ktoré len čakajú na negatívny posudok statika, aby sa tam následne mohli zrealizovať výstavby chtiví žraloci z Bratislavy a tiež je plné, ba priam preplnené turistami. A aby som nezabudol, svoje k dielu sa rozhodla priložiť aj obec Štrba ( pod ktorú Štrbské pleso patrí ) a rozhodla sa postaviť tu úplne nezmyselnú vyhliadkovú vežu, na úplne nezmyselnom mieste, ktorej zmyslu naviac vôbec nikto nerozumie ( teda okrem vedenia obce Štrba ).
A napriek týmto negatívam, ponúka Štrbské pleso stále krásnu horskú scenériu a dni, kedy je úplne prázdne a môžete ho mať takpovediac iba pre seba.
Ešte pár rokov dozadu, by ma ani nenapadlo ísť fotiť na Štrbské pleso. Čo by som tam aj robil? Podľahol som predsudku, že plesa sa týkajú iba negatíva vymenované v prvom odseku.
Ale od jedného momentu ( myslím, že som pod dlhšom čase odtiaľ videl fotografiu, ktorá naozaj stála za to ) som sa rozhodol na toto miesto chodiť systematicky. Mám rád toto slovo pri krajinárskej fotografii. Snažím sa na miesta chodiť systematicky, aby som pochopil, kedy sú na tom mieste dobré podmienky a v akých podmienkach vie byť miesto výnimočné. Podľa mňa nie je cesta obehať čo najviac miest, mať čo najviac fotiek, ktoré sú zákonite priemerné ( Česť výnimkám. Niekedy sa podmienky samozrejme vydaria aj na prvý šup ). Radšej mám menej fotografií, z miest, ktoré poznám, a presne viem prečo na ne chodievam. Ale to je samozrejme iba jeden z prístupov ku krajinárskej fotke. Nie je jediný:)
Ale späť k Štrbskému plesu. Začal som na toto miesto chodievať pravidelne a postupne som zisťoval, kedy tam vedia byť zaujímavé podmienky. Štrbské pleso má pre fotografa veľmi zaujímavú polohu. Je vhodné ako na východ, tak aj na západ slnka. Čo ale toto miesto robí výnimočným je, že pleso sedí na akoby vyvýšenine či planine. Najmä z liptovskej strany je to celkom pekný zráz. A keďže z tejto strany Tatry často omýva nízka oblačnosť, tá naráža na tento zráz a časť oblačnosti sa pekne prevaľuje ponad pleso a to robí neskutočnú atmosféru. Taktiež po prechode frontu sú podmienky hore krásne, už čisto vysokohorské a pritom stále ľahko a rýchlo dostupné.
Jednoducho nech už si o plese myslíme čokoľvek, jeho krása a krása okolia sa nedá prehliadnuť a ešte dlho to bude moje obľúbené miesto na rýchly výjazd za fotografiou. Minimálne dovtedy, pokiaľ nebudem mať pocit, že už som tam zažil a videl tie najlepšie podmienky:) ( čo asi nebude nikdy, takže mám o program postarané )
Tu je pár fotografií z posledného obdobia, ktoré ukazujú, aké rozmanité vedia byť podmienky na Štrbskom plese.
p.s. ešte sa musím priznať, že tam nemám zachytenú zimu:)
