V lete 2023 som sa dohodol na spolupráci s Taiwanskými aerolinkami EvaAir. V Ázii relatívne známa spoločnosť, no u nás už trochu menej. Pritom majú z Viedne pokrytú komplet juhovýchodnú Áziu. Rozhodne niečo čo nás zaujíma:) Dohoda padla a nám bolo jasné, že naše najbližšie cestovateľské plány sa budú primárne zameriavať na túto časť sveta.
Ako prvá z toho vyšla Indonézia, konkrétne Bali a Lombok. Cestovať sme sa rozhodli v druhej polovici novembra, čo je tak na hranici začiatku obdobia dažďov, ale dúfali sme, že to bude ešte stále príjemné počasie s nejakými oblakmi a sem tam prehánkou či búrkou.
Leteli sme z Viedne s prestupom cez Taipei. Let to bol naozaj dlhý a celkovo aj s cestou z Popradu do Viedne nám cesta zabrala cca 30 hodín.
Pristátie na letisku v meste Denpasar na ostrove Bali prebehlo hladko a naše dobrodružstvo sa mohlo začať.
Ešte doma pred odletom som si vyriešil mobilné dáta. Moj mobil podporuje e-SIM a tak som si naištaloval apku a kúpil som si miestnu dátovú e-SIM kartu. Použil som apku spol. Airalo . Predávajú e-SIM takmer pre celý svet a funguje to spoľahlivo. Za balík 10GB som platil 24€ a šlo to cez operátora Indotel, ktorý má dobré pokrytie. Inak SIM kartu viete kúpiť aj priamo na letisku, asi aj lacnejšie. Ale takto som to mal vopred a na istotu. Inak dáta odporúčam aj kvôli navigácii, bez ktorej sa sami nikam nedostanete.
Taxík z letiska do Ubudu sme si dohodli cez ubytko a stál nás cca 26USD, cesta trvala jeden a pol hodiny.
Samotný ostrov Bali ma pri plánovaní nezaujal pobrežím ani morom, ale naopak jeho vnútrozemím. Zelená džungľa, vodopády, hornatá krajina a sopky. To je niečo, čo sa nám páči. Prvé tri dni sme sa teda rozhodli stráviť vo vnútrozemí ostrova. Ubytovanie sme si našli v mestečku Ubud. Z tohto mestečka sa za posledné roky stal obľúbený cieľ turistov. Nájdete tu naozaj bohatú ponuku ubytovania, reštaurácií a nejakých tých obchodov. Navyše poloha mestečka je ideálna na podniknutie výletov na sever, ešte hlbšie do vnútrozemia.
Keďže sme tam boli naozaj už po hlavnej turistickej sezóne, mestečko vôbec nebolo plné a pôsobilo na mňa veľmi sympaticky. Keďže sa nachádza uprostred hôr a džungle, viete si nájsť ubytovanie, kde sa cítite ako v pralese a nie ako v meste.
My sme sa ubytovali v vo veľmi peknom apartmáne cez AirBnB. Odkaz na ubytovanie tu. Cítili sme sa tu ako v džungľovom raji:) Cena bola cca 50€ na noc pre oboch bez raňajok. Celkovo je ubytovanie na Bali naozaj lacné a viete sa ubytovať naozaj lacno ( kľudne aj za 15€ na noc ) a v slušnom štandarde.
Zopár fotiek z ubytka:
Hneď po príchode si v neďalekom obchode s potravinami požičiavame motorku na celé tri dni. Vyšla nás cca 10€ na deň. Motorky sa vo všeobecnosti dajú požičať od 5€ na deň v slabších kubatúrach. My sme chceli trošku silnejšiu ( dvaja a jazda po kopcovitom teréne ) a tak sme si vybrali 160cm3, čo už je celkom fajn.
Ubytovanie mali bez raňajok, a tak sme si na raňajky našli veľmi príjemnú kaviareň Warung Ting Ting. Za dve omelety, dve palacinky a dva krát mango shake sme tam platili 4€, čo je myslím veeeľmi fajn:)
Vynikajúce raňajky za par šupiek
Po raňajkách sme sa vybrali na prvý výlet. Viac menej na slepo. Chceli sme ísť na nejaké pekné ryžové polia, kde nebude veľa ľudí a niečo tam snáď aj pofotíme. Našiel som nejaké miesto na Google mapách s označením Babahan Crystal Water a vyrazili sme.
Čítal som veľa blogov o tom, že cesty na Bali nie sú bohvieaké. No ja musím povedať presný opak. Cesty sú naozaj úplne v pohode, sem tam samozrejme narazíte na nejaký výmoľ, ale cestuje sa tam naozaj dobre. Google mapy fungujú spoľahlivo. Odporúčam ale určite motorku s držiakom na mobil. Odbočujete niekam každých 5 minút a bez toho, aby ste mali stály výhľad na navigáciu naozaj nikam nedôjdete.
Ráno nás na výlet z Ubudu vyprevadil krátky dážď
Po ceste zastavujeme na pár miestach s výhľadom na ryžové políčka, dokonca na ne aj odbočíme a chvíľu sa vozíme uzučkými cestičkami pomedzi ne. Neskôr sa zastavujeme na jednoduché lokálne jedlo. Nádhera.
Cestovanie na Bali plynie naozaj pomaly. cesty sú kľukaté a relatívne plné. Čím viac ale idete na sever, tým sú prázdnejšie a nakoniec sú prázdne. Priemerná rýchlosť nie je ale vyššia ako 30km/h a preto sú časy dosť dlhé a stým je potrebné počítať.
Obed v maličkom rodinnom warungu pri ceste. Pre dvoch 3€
Ale naspäť k výletu. Cestou náhodou nachádzame krásne miesto. Je tam reštaurácia s ubytovaním Tridatu Waroeng bamboo. Ide naozaj pekné miesto s krásnym výhľadom na ryžové políčka a majú tam dokonca aj zavlažovací kanál, po ktorom sa viete plaviť na duši z pneumatiky. Celkom milé. Domáci nám povedal, že je tam aj vodopád, ktorom sme vôbec netušili a tak sme sa k nemu vybrali. Volá sa Air Tenjur Kincir a cesta k nemu netrvala pešo dlhšie ako 10 minút. Na Bali je úžasné, že ešte pár metrov od vodopádu netušíte, že tam niečo je. A potom sa ukáže a vy sa cítite ako na nejakej expedícii z dažďového pralesa. Pri tomto vodopáde sme nestretli ani nohy a naozaj sme si to užili. Nie je nijako extra veľký, ale je naozaj pekný.
Odchádzame a pokračujeme k miestu Babahan Crystal Water. Zisťujeme, že ide o akúsi chránenú oblasť, a na začiatku je malá vrátnica, kde sa platí vstupné. Na osobu to vyšlo asi 1€, takže bez problémov. Po strmej úzkej ceste sa šplháme ďalej a vychádzame na otvorené miesto s nádhernými výhľadmi. Šípka pri ceste ukazuje na ďalší vodopád. Chceme ešte pokračovať ďalej, kam nás cesta zavedie a tu sa plánujeme zastaviť cestou späť.
Po asi 2km cesta končí, parkujeme motorku a pokračujeme pešo okolo zavlažovacieho kanálu s veľmi peknou vodou. Kanálom sa plavia deti, kričia, zdravia nás a atmosféra okolo je neskutočná. Neskôr zisťujeme, že ide o obľúbené miesto miestnych, na začiatku kanálu je pár stánkov so sladkosťami a kopa detí. Skáču do vody a nechávajú sa unášať prúdom. Jednoducho paráda.
Vraciame sa po cestičke späť a zastavujeme sa pri odbočke k vodopádu Air Terjun Besi Kalung. Cesta k nemu trvá opäť maximálne 10 minút a opäť sme tu sami. Tentokrát obliekame aj plavky a plávame pod vodopád. Voda je skvelá a keďže vonku je sparno a teplo padne nám naozaj vhod:)
VodopádTerjun Besi Kalung sme mali opäť iba pre seba.
Vraciame sa k motorke, hore fotím ryžové polia a pozeráme do mapy, že neďaleko od nás je miesto Jatiluwih Rice Terraces. Podľa obrázkov to vyzerá, že sú tam naozaj krásne polia. Rozhodujeme sa tam ešte zájsť, aj keď už máme po celom dni celkom dosť. A dobre sme spravili. Ide o celkom známe miesto, opäť so spoplatneným vstupom ( sumu si nepamätám, nič zásadné ) , ale výhľady sú krásne. My sme to tam bohužiaľ nestihli so svetlom, keďže sme prišli celkom neskoro, čo ma celkom mrzelo, ale nevadí. Hlavne na fotky a videá z dronu je to tam paráda.
Už po tme sa vraciame k motorke, čaká nás ešte hodinu a pol dlhá cesta naspäť. Cestou sa zastavujeme na niečo pod zub rovno pri ceste. Grilované kuracie stehná so zeleninkou a dipom. Opäť sme sa dvaja najedli asi za 4€. Nakupujeme ovocie, aj také ktoré vôbec nepoznáme a fičíme.
Večera v Ubude, bazén na ubytku a do postele sme padli ako podťatí:)
Ďalší deň ráno si dávame tie isté raňajky vo Warung Ting Ting a opäť vyrážame na sever. tentokrát máme prvý cieľ dedinku Penglipuran Village. Podľa fotiek to vyzerá na tradičnú dedinku s peknými výhľadmi. Trošku ma odrádza počet recenzií na Google mapách, ktorých je 21tisíc. Takým miestam sa väčšinou snažíme vyhnúť.
Dedinka je to pekná, ľudí je tam veľa a vstupné už bolo o čosi vyššie. Celkovo tú návštevu neodporúčam. Zdá sa mi, že rovnaké dedinky sme našli aj v horách ďaleko od ľudí a turistov. Neviem si to tu predstaviť v top sezóne. To musí byť masaker.
Dedinka je to pekná, ale nebolo to nič extra.
Neďaleko je ale vodopád Tukad Cepung a podľa fotiek vyzeral veľmi pekne. Opäť ide o známejšie miesto, ale ľudí tam veľa nebolo. Za prístup k vodpúpádu sa platí symbolické vstupné a cesta k nemu trvala asi 15-20 minút. Vodopád samotný je ale dychberúci. Voda padá akoby do jaskyne a človek sa dostane až priamo k vode. Nádhera. Trošku horšie sa to fotí, lebo voda je naozaj všade , ale určite to stojí za to.
Cestou od vodopádu už máme naozaj dosť a sme hladní. Ako vždy hľadáme niečo lokálne a bez turistov. Tentokrát sme našli naozaj fajn warung ( miestna reštaurácia ) rovno pri ceste. Majitelia za nami dokonca prišli , či si nás môžu odfotiť, čiže veľa turistov tam asi nechodieva:) Výborne sme sa najedli za krásnych 2,5€ dvaja a mohli sme pokračovať ďalej.
Na záver dňa Evka naplánovala naozaj známe miesto Tegallalang Rice Terrace. Mal som z toho miesta strach, lebo je to naozaj známe. Ale musím povedať, že takto mimo sezónu a podvečer to bolo skvelé. Málo ľudí a musím povedať, že je to naozaj krásne miesto. Opäť sa platí nejaké vstupné, ale opäť nič podstatné. Krásne chodníčky Vás vedú celým údolím a viete sa tam krásne na pár hodín stratiť. Naozaj návštevu odporúčam, aj keď cez sezónu by som bol opatrný.
Ďalší deň sme už mali plánovaný presun na ostrov Lombok, kde sme mali v pláne stráviť bližšie nešpecifikovaný počet dní:) K Lomboku ale spíšem samostatný článok, takže rovno skočím na deň, keď sme sa z Lomboku vrátili naspäť na Bali. Chceli sme ešte trochu viac spoznať severnú časť ostrova.
Ubytovali sme sa opäť v Ubude, tentokrát vo Villa Natha . Vilka mala vlastný bazén, a to som chcel od začiatku vyskúšať. Cena na dve noci bola 128€ s raňajkami.
Môj splnený sen - vlastný bazénik:)
Ráno vyrážame na sever. Prvá zastávka je známy chrám Ulun Danu Beratan, ktorý sa nachádza vysoko v horách pri jazere Tabanan. Cesta na motorke nám zabrala takmer dve hodiny a šli sme naozaj vysoko. Samotný chrám naozaj odporúčam vynechať. Mne to nepovedalo naozaj nič. Relatívne drahé vstupné a v podstate ide o chrám s parkom, kde piknikujú miestni. Strávili sme tam asi 10 minút a mohli sme ísť ďalej. Pre mňa naozaj o ničom.
Keďže sme vďaka tomu mali veľa času, rozhodli sme sa presunúť ešte ďalej na sever, kde je veľa krásnych vodopádov. My sme si vybrali vodopád Banyu Wana Amertha. Ide vlastne o tri vodopády pokope. Opäť so symbolickým vstupným.
Pre nás boli tieto vodopády jedným z naj zážitkov z vnútrozemia Bali. Neskutočne krásny chodník a džungľa, naozaj pekné vodopády a minimum ľudí. Naviac nás stihla pravá tropická búrka. Po hodine čakania pod nejajkaným prístreškom v lese ( bolo naozaj chladno ) sa nám všetko ukázalo v oveľa krajšom svetle. Farby boli intenzívnejšie, vody bolo viacej a bola to nádhera.
Cestou späť večeriame opäť u miestnych a po tme si to fičíme po kľukatých cestičkách do Ubudu. Obdobie dažďov je už naozaj za dverami a po ceste opäť mokneme a klepeme sa od zimy:)
Posledné ráno sa vraciame ešte raz na Tegallalang Rice Terrace. Fotíme políčka s pekným ranným svetlom a lúčime sa s Bali aj s Indonéziou. Poobede vyrážame na dlhú cestu domov, a ja viem, že toto bola jedna z našich najlepších dovoleniek, a tak skoro na ňu nezabudneme.
Dňom, ktoré sme strávili na Lomboku a priľahlých ostrov sa povenujem v samostatnom blogu.
A rovnako spíšem do extra článku aj praktické tipy a prehľad cien, čo nás koľko stálo.
Stay tuned!
Comments