Je prvého januára ráno a pred nami 5 dní dovolenky. Skialp v Dolomitoch v našom obytnom aute musí byť top. Pomaly balíme auto, chystám lyže, mačky, lavínové sety. Ale táto zima je naozaj biedna, Tatry úplne bez snehu. Trochu dúfame, že Dolomity budú na tom lepšie. Ešte raz pozeráme webkamery....pár krát kontrolujem, či záber na webkamere z Cortiny nie je náhodou neaktuálny, pretože to tam vyzerá ako v októbri. Ale je aktuálny. Navyše predpoveď počasia tiež nič moc. Toto nemá zmysel, poďme niekde inde....zaznelo. Intenzívne sedíme za počítačmi, hľadáme predpovede, nové lokality. Žeby naše obľúbené Lago di Garda? Bicykle, ferraty a pizza? Pozeráme predpoveď a je to na hrane. 10 stupňov nie je na bike ani na ferraty nič moc. A tu zrazu...slnečná predpoveď pre Chorvátsko. Celkom nás to zaujalo. Hľadáme možnosti programu. Hory musia byť vždy. Skúšam nahodiť do googlu "ferraty Chorvátsko" a čuduj sa svete zopár mi ich vybehlo. A jedna dokonca aj pekná dlhá s dobrou obťiažnosťou C-D rovno nad Makarskou. Pozeráme cyklo mapy a zisťujeme, že značených cyklotrás je tam naozaj dosť. A predpoveď? Slnečno a 16-17°C! Namiesto lyží balíme bicykle, ferratové sety a o pár hodín už vyrážame s našou VW Californiou smer Mararska.
Cesta nie je najkratšia, avšak okolo desiatej doobeda prichádzame pred tunel, ktorým sa prechádza na Makarskú riviéru. Teplomer ukazuje iba 7 stupňov, za oknom hmla a my si potichu vymieňame prekvapené pohľady. Avšak keď prejdeme za tunel popod Bikovo, čaká nás nový svet. Víta nás slnečné počasie, bezvetrie a krásnych 16 stupňov.
Tento krát volíme kemp, kvôli teplej sprche a kvôli večernému programu v meste.
Prvá cyklotúra
Vybalíme Californiu a už sadáme na bajky. Je už poobede. Preto volíme krátky okruh Makarska, Baška Voda a cez horské opustené dedinky naspäť. Chodník popri pobreží je úžasný. Lesná úžina pomezdi čerstvo zelené pínie. Časti cez dedinky sú plné zelených oleandrov a kvitnúcich rozmarínov. Z toľkej zelenej sa cítime ako niekde v Ázii. Cestička okolo pobrežia vedie popod skalné útesy, ktoré sú prehriate od slnka. Pocitovo je aj cez 20 stupňov. Okamžite vyzliekame bundy. Do kopca sa kvalitne zapotíme a so západom slnka dávame krásny zjazd s výhľadom na more a dedinky pod nami.
Mapka prvej túry:
Netreba sa nechať oklamať teplým počasím. Dni sú krátke a o piatej je riadna tma a tomu je potrebné prispôsobiť aj plánovanie výletov a túr. Zjazdovať po tme a blúdiť niekde v lese sa nám veľmi nechce.
Dávame ešte večernú prechádzku do prístavu a mesta, ktoré je na promenáde úplne vyľudnené avšak v centre to príjemne žije domácimi a atmsoféra je super. Natrafili sme na našu obľúbenú neapolskú pizzu v Maká Pizza Bar. Kto budete v Makarskej, určite sem zavítajte.
Druhá cyklotúra:
V utorok je polooblačno a hrebene hôr sú zahalené hmlou, preto odkladáme ferratu až na ďalší deň. Berieme bajky a už šliapeme smerom na juh. Za prístavom v Makarskej začína cyklo chodník cez píniový lesík. Tiahne sa ale hrebeňom a my predsa chceme výhľady na more. Za majákom to teda struhneme na peší chodník, ktorý sa tiahne vinie tesne nad morom. Občas treba bike preniesť, ale to nám vôbec nevadí.
Slnko je v januári dosť nízko, preto máme pocit, že celý deň trvá východ slnka doobedu a západ poobede. Opäť je na kraťase a krátky rukáv.
V Podgore to stáčame rovno hore do hôr. Stúpania sú riadne strmé. Striedajú sa makadamové aj asfaltové cestičky. Máme nádherný výhľad. Je to balzam na dušu.
Celkovo trasa stála za to. Dali sme 33km, 5hodín a 900m stúpanie + 900 klesanie.
Mapka tejto túry:
Ferrata Kotarčeva
V stredu ráno je úplne jasno. Neváhame budík nastavujeme ešte pred východom slnka. K nástupu na chodník a ferratu je to na pešo celkom ďaleko a na bicykle kruto do hora, tak ideme autom. Cestou kupujeme v prístave ryby priamo z lode. Je tu super kľudná atmosféra. Cena za ryby skoro ako zadarmo. Dookola len usmievaví domáci, nevystresovaní z letnej sezóny.
Vyjdeme autom cca 500 výškových metrov. Auto nechávame na parkovisku pri reštaurácii Panorama neďaleko kostolíka Sv. Mihovil. Ideme na ferratu Kotarčeva, ktorá vedie na vrch Veliki Šibenik. Ak som správne pochopil pri hľadaní informácií, nie je to tak úplne oficiálne otvorená ferrata. Nástup pod ferratu značený iba skalnými mužíkmi a vraj ani samotné istenie nie je nejaké slávne. Ferrata by mala mať obtiažnosť C-D a celkovo má okruh zabrať 6-7 hodín. Uvidíme:) Od parkoviska ideme turistickým chodníkom smerujúcim na Mali Borovac a Veliki Šibenik. Po chvíli sa napájame na cyklo chodník. Prichádzame na akúsi náhornú plošinu, kde nachádzame hojdačku s nádhernou expozíiou a pínie, z ktorých mám pocit, že majú 1000rokov. Nádhera. Ešte chvíľku ideme po cyklo chodníku a následne sa odpajame na naśtup na ferratu. Miesto nie je nijako označené ( iba skalnými mužíkmi, ktoré z cestičky ľahko prehliadnete ), každopádne je to v tomto bode: 43.3355876N, 17.0042845E.
Tu je mapa trasy. V jednom bode hodinky stratili GPS, tak preto sú tam tie čmáranice:)
Samotný nástup pod ferratu je celkom náročný. Je dosť strmý a vedie suťoviskom v miestami nepríjemnom teréne. Múžíkov bolo na orientáciu dosť a ani raz sme nezablúdili. Asi po hodine prichádzame pod lano. Celkovo nástup pod ferratu od auta trval 2 hodiny svižným tempom.
Po 2h30min sme pod ferratou. Obliekame sety a ideme na lano. Ferrata je celkovo slabšie zaistená, skôb je málo, ale nie je lezecky náročná. Nie je dôvod na obavy, ale úplným začiatočníkom ju neodporúčam. Výhľady sú krásne.
O hodinu tridsať sme na vrchole. Stromy sú ohorené od veľkého požiaru pár rokov dozadu. Skaly sú ostré. Naozaj zaujímavá a drsná krajina, páči sa mi. Asi 30 minút ideme následne po hrebeni aby sme sa napojili na zostupovú trasu, ktorá vedia 1000m dole. Chceme stihnúť slnko na pláž a posedieť si so zaslúženým pivkom. Je super teplo. Po západe slnka rozpaľujeme gril a grilujeme ráno kúpené ryby.
Omiš teda omyl
Ďalší deň je zamračené a my sa vydávame do Omišu na výlet. Vedie tam ferrata na hrad. Zdá sa nám to ako dobrý plán. Avšak po vystúpení z auta zisťujeme, že vonku je veterno a iba 9 stupňov. Mesto tiež nič moc. Prekvapuje nás, že iba 30 km severnejšie je taká zima. Nechce sa nám tu ostať ani minútu. Štartujeme a odchádzame. Po ceste sa zastavujeme v Brele. Má krásne pláže, sú tu iba historické vily. V lete sa tu určite prídeme kúpať.
Vraciame sa do Makarskej a do reštaurácie Maká, kde ochutnávame domáce tortelini.
Na včerajšom bajku sme našli miesto pri Tučepi, priamo na pláži. Preto sa už nevraciame do kempu, ale mierime si to na opustenú pláž. Výhľad na more a západ slnka je lákavý.
3. cyklo túra
Máme pred sebou posledný deň a doobedie ešte chceme využiť na bicykle. Auto nechávame na parkovisku pri vstupe do parku Biokovo ( cesta na vrchol Sv. Jure ). Prvá polovica trasy vedie asfaltkou najprv strmo hore nad morom a potm náhornou planinou až do sedla Kozica, kde vydávame sa štrkovou cyklo cestou smerom na Sv. Jure. Sme vo výške okolo 1200mnm a príroda naokolo už nie je taká šťavnatá. Cesta však vedie krásne v horách a po hrebeni s krásnymi výhľadmi. Po asi 11km prichádzame na parkovisko a oddychovú zónu na ceste, na začiatku ktorej sme nechali auto. Už sa iba spustíme dole a vyrážame posledný krát k moru.
Poobede sa kúpeme a varíme cestoviny s kalamármi od rybárov.
Z pláže sa vydávame posledný krát na západ slnka na útesy. Výhľady sú impozantné. Je šiesty január, štátny sviatok. Mesto sa naplnilo, všetky kaviarne sú plné. Rybári predávajú v prístave čerstvé ryby. Paráda! Ale je čas ísť domov.
Tento výlet vyšiel na sto percent. Perfektná voľba. Dostupná lokalita. Určite sa tu mimo sezóny budeme pravidelne vracať.
Posledný západ slnka z útesov pri Makarskej: