Cez jarné obdobie sme chceli spraviť nejaký dlhší prechod resp. túru v Tatrách. Nechcel som ale klasiku po známych chatách ale nejakú trošku inú trasu. Lákalo ma to skombinovať s Poľskou stranou Tatier. Tam bol ale problém, nakoľko kvôli pandémii COVID 19 boli zatvorené hranice. To nám ale nebránilo túru naplánovať a počkať, či sa to do vtedy nevyrieši.
Nakoniec sme si vymysleli takúto trasu Parkovisko Popradské pleso - Chata pod Rysmi ( nocľah ) - Morskie oko - Dolina Pieciu stawow Polskich - Chata Murowaniec ( nocľah ) - Kasprov vrch - Temnosmrečinské plesá ( nocľah ) - Vyšné Kôprovské sedlo - Popradské pleso - parkovisko.
Dokopy ( podľa mapy.cz ) 53km, 4500m hore, 4500 dole a čistý čas 24 hodín.
Trasu sme museli nakoniec pomeniť najmä kvôli nestabilnému počasiu, obsadenosti chát a a asi aj nášmu tempu:) Ale pekne poporiadku.
Keďže predpoveď bola turbulentná s prehánkami aj búrkami rozhodli sme sa nezobrať si veci na prespanie vonku. Viac sme to neriešili, cesta sa hádam nejako vykryštalizuje.
Podľa plánu sme začali na parkovisku pod Popradským plesom. Ešte deň pred tým sa v Tatrách čerti ženili a počasie bolo viac než zlé. Na štarte nám však už svietilo slnko a to veštilo pekný deň.
Poobede prichádzame na Chatu pod Rysmi, kde máme náš prvý nocľah. Isteže by sa dalo ísť prvý deň aj ďalej ale chceli sme na Rysoch fotiť západ a j východ slnka.
Večer vyrážame teda dobre najedení vyrážame loviť zapadajúce slnko z vrcholu. Nad chatou bolo v tom čase ešte trochu snehu, ale mačky už neboli potrebné.
Na chatu sa vraciame okolo desiatej, dáme jedno pivko, nastavujeme budík na 2:45 a skúšame spať.
Ráno repete na vrchol. Ideme v trojici a cesta celkom dobre ubieha. Podmienky nie sú ideálne, ale zas mohli byť aj horšie. Niečo určite pofotíme.
Po východe slnka okolo 5:30 sa Bohuš a Samo vracajú na chatu. Ja ostávam hore, keďže s Evkou naša túra pokračuje na Poľskú stranu lenže ona ešte hybernuje dole na chate:)
Rozkladáme si teda bivakovacie vrece ( karimatku som nemal :) ) vliezam do spacáku a celkom seriózne zaspávam na dobrú hodinku a pol.
S úsmevom a slnkom v tvári vychádza Evka hore pre ôsmou. Ja sa pokrčený od spania na skale tiež pokúšam o úsmev:)
Začíname teda zostup na Morské oko, čo je pekných 1000 výškových metrov po miestami zaistenej skale. Ešte týždeň do zadu sme videli fotky s takmer zimnými podmienkami, našťastie je ale po posledných dažďoch väčšina snehu preč a tak zostupujeme celkom svižne.
Prvý sneh sa objavuje až v dolných častiach kotla. Vyberáme do ruky aspoň cepín a pokračujeme. Nakoniec schádzame k Czarnemu Stawu pod Rysami, čo je susediace plesu s Morksým okom. Šiel som tento zostup prvý krát ale jedno som si zapamätal - opačne by som ísť nechcel! Je to ozaj strmý a dlhý výstup.
Na chate pri Morskom oku sa občerstvujeme a už za celkom slušného úpeku pokračujeme 700 výškových metrov po žltej do sedla Szpiglasowa Przełęcz. Trasa je to pekná, výhľady ešte krajšie, hlavne z hora do doliny Piecu stawow Polskich.
Ešte som zabudol: celý čas sme riešili nocľah na chate Murowaniec, ale chata je beznádejne plná. Mohli by sme to tam ísť skúsiť bez rezervácie, ale prišli by sme tam okolo ôsmej večer a keďže sme nemali veci na bivak, tak sa nám to skúšať veľmi nechcelo.
Keďže zo sedla bol pekný a hlavne lákavý výhľad na Chatu PTTK v Doline pięciu stawów Polskich ( inak sme písali aj tam, ale bez odpovede ) tak sme si povedali, že to pôjdeme skúsiť tam a ak nebude voľné tak prinajhoršom zbehneme až do Lysej Poľany ( čo už by bol celkom slušný masaker na ten deň ) .
Zostup zo sedla do doliny bol nepríjemný. Veľké topiace sa snehové poli a a rozmočené suťoviská. No miestami nám nebolo všetko jedno. Dolina už ale bola krásne zelená, plná plies a potôčikov. Ozaj nádhera.
Na chate našťastie mali pár voľných miest a tak sme sa ubytovali, zjedli tradičný žurek, dali si pivo a šup hore dolinou na západ slnka, ktorý nakoniec nebol:)
Ráno už na východ vybieham sám a ako obvykle už pociťujem spánkový deficit, čo ale nič nemení na tom, že východ slnka bol luxusný a mal som ho sám pre seba.
Rozhodli sme sa z chaty zostúpiť dole ale pred tým sme chceli vybehnúť na nejaký z kopcov v okolí alebo aspoň nejaké sedlo. predpoveď však na poobede neveštila nič dobré a tak sa rozhodujeme pre zostup. Nezvolili sme však priamo cestu dole ale šli sme po Modrej značke ešte naspäť na Morskie oko. Myslel som, že to bude len nejaká cesta lesom alebo niečo také, ostal som ale prekvapený: parádne výhľady, slušný výstup aj zostup do sedla. Veľmi pekná trasa.
Nakoniec už len zbiehame nekonečnou asfaltkou až do Lysej Poľany. Cestou nás schytila poriadna búrka a my sme si hovorili, ako dobre že nie sme niekde hore.
V Lysej Poľane sme boli konfrontovaní s realitou častej frekvencie premávania autobusových spojov a tak radšej voláme brácha, ktorý po nás dobehol autom.
Konečná trasa teda bola nasledovná:
Spolu 35km, 2219 hore, 2400 dole a 15,4 hodín čistého času. Rozhodne veľmi pekná túra!
Viac fotiek nie len z tejto túry nájdete v galérii.