Región Meklenbursko-Predpomoransko alebo krajina 1000 jazier
V júni roku 2024 som sa rozhodol stráviť 5 dní na severe Nemecka a to konkrétne v regióne Meklenbursko - Predpomoransko. Názov, ktorý sa v Nemčine ani nesnažím opakovať mi naozaj veľa nehovoril. Celá oblasť je rovná ako placka, hory žiadne, ale za to viac ako 1000 jazier a zároveň je to najmenej obývaný región Nemecka. Nie úplne typický cieľ pre mňa , ale práve preto ma to lákalo.
Región Meklenbursko - Predpomoransko ( teda presnejšie spolková krajina) bol v roku 1952 rozdelený: časť patrila pod Západné Nemecko a časť pod Východné. Po zjednotení Nemecka v roku 1990 bola krajina opäť spojená. Aj to veštilo kus zaujímavej histórie.
Výborná vec je cesta do Nemecka. Ja z Popradu volím cestu cez Poľsko a za Novým Targom sa napájam na diaľnicu a tou si fičím takmer 850km bez prestávky. Z diaľnice schádzam v podstate pár kilometrov od cieľa. V Poľsku sú na tejto trase spoplatnené iba dva úseky a to soumou 4€, Nemecku je diaľnica zadarmo. Pohonné hmoty sú v Poľsku samozrejme lacnejšie a v Nemecku je to +- ako u nás alebo len jemne drahšie. Takže cesta na parádu.
Národný park Müritz
Po cca 9 hodinách som v cieli a vystupujem pred malým hotelom a doslova čumím. Mám pocit, že som sa ocitol niekde v Anglicku alebo ani neviem kde: krásne historické tehlové stavby, slamené strechy a kamenné cesty. Toto som naozaj nečakal.
Výlet začínam v Národnom parku Müritz a konkrétne v mestečku Boek. Teda mestečko je asi prehaný výraz. Skôr by som to nazval osadou. Ale poďme poporiadku.
Müritz je najmladším národným parkom v Nemecku. Na jeho území sa nachádza viac ako 130 jazier, bukové pralesy či vresoviská. Krajina pre mňa úplne iná, na aké som zvyknutý. Do toho tu nájdete malé mestečká s krásnou architektúrou. Park je ideálny na bike či pešiu turistiku a veľmi populárna je to aj plavba po jazerách na kánoe. A ja to vyskúšam všetko:)
Ubytovanie mám rezervované v milom ubytovaní Residenz am Ostufer. Ani sa nevybaľujem a utekám na prvú túru tak, aby som sa stihol vrátiť pred zotmením.
Naplánoval som si okruh z Boeku k jazeru Priesterbäker See a okolo Hofsee. Dokopy to malo cca 14km a trasa to bola vskutku nádherná, aj keď druhý raz by som už využil bicykel a trasu by som predĺžil.
Chodník vedie nádhernými borovicovými lesmi, ktoré mi pripadali ako z praveku. Naozaj radosť chodiť a mal som čo robiť, aby ma z toľkého pozerania sa do korún stromov neseklo v krku:)
K jazeru Priesterbäker See sa približujem iba na chvíľu, chcelo by to ísť aj ďalej okolo jazera, ale naozaj nestíham. Čosi fotím a pokračujem lesmi ďalej. Do dediny sa vraciam už neskoro večer, idem ešte omrknúť jazero Müritz, mimochodom najväčšie jazero v Nemecku ( ktoré leží celou plochou na území Nemecka ), obzerám pekný kemp a už plánujem ako tu dobehneme s rodinkou aj s naším camper vanom.
Ako inak po návrate zisťujem, že všetko ( úplne všetko ) je už zavreté a ja som naposledy jedol asi ešte doma raňajky. Ale nevadí, do rána nejako vydržím.
Trasa prvého výletu z Boeku
Krásna architektúra dediniek v tomto regióne.
Ráno si nadeľujem extra bohaté raňajky, lebo môj deficit zo včerajšieho dňa sa blíži do galaktických rozmerov. Neviem koľko mali v hoteli hostí, ale keďže som šiel prvý, som si takmer istý, že niekomu na konci neostalo:) Ale ako sa hovorí, kto neskoro chodí, sám sebe škodí.
V tento deň som mal na programe kanoe. Mal som ho rezervované v neďalekej dedinke Boeker Mühle a konkrétne v Müritzkanu. Hneď po raňajkách teda vyrážam na miesto stretnutia, týpek mi pripravuje loď a keď vidí ako pozerám na chladené pivko u neho v chladničke, tak mi jedno daruje. Spolu spúšťame kánoe na vodu, vysvetľuje mi základy a idem na to.
Keďže ide o národný park, nemôžete si plávať len tak, kde sa Vám zachce. Sú tu dve značené vodné trasy, ktoré môžete využiť. Ja si vyberám tú kratšiu, ale podľa mňa zaujímavejšiu. Prechádza cez tri jazerá, ktoré sú prepojené krásnymi kanálmi. Je dlhá 5km v jednom smere, 10km tam aj späť. Neviem čo od toho čakať, sám som zvedavý.
Hneď po pár metroch mi ale odpálilo dekel. Cítil som sa ako niekde v dažďovom pralese. Priznám sa: mal som so sebou bluetooth repráčik a v člne som si z neho pustil potichu pohodovú hudbu, k tomu som si otvoril vyžobrané chladené pivko, zložil som veslá, a absorboval tú silu a energiu, ktorá z toho miesta šla. Naozaj úžasné.
Keď som sa prebral z bezvedomia, musel som začať veslovať ďalej. Kanálom Bolter som sa dostal na jazero Caarpsee. Miesto, kde sa kanál napájal na jazero bolo plné kvitnúcich lekien. Nádhera. A kam som sa obzrel videl som všade prítomné vtáky. Aj to je lákadlo, prečo tu čoraz častejšie chodia wildllife fotografi. Ja ale zverinu nefotím, tak sa iba kochám.
Prepádlujem cez jazero a vchádzam do druhej časti Bolter kanálu. A tá v ničom nezaostáva za tou prvou. Neviem kedy a či vôbec som niekde videl takýto krásny les. A samozrejme nikde nikto.
Opäť vplávam jazero. Toto sa volá Woterfizsee a je o poznanie väčšie ako to prvé. Moja trasa je vyznačená bójkami a druhý breh sa mi vôbec nezdá blízko. Škoda, že som si vyžobral iba jedno pivo:). Makám ako fretka a po nejakom čase sa ocitám na druhom brehu a vnáram sa do kanálu Junker, ktorým sa dostávam do tretieho jazera s názvom Lepinsee. Tu prichádzam ku kempu, na móle si dávam krátku pauzu a vraciam sa tou istou trasou naspäť.
Aj by som tu ostal dlhšie ale ozval sa kamarát hlad a na spiatočnej trase mám naplánovanú zastávku v malej rodinnej rybacej reštaurácii Müritzfischer Fischers Land Boek. A veru to stálo za to! Nie je to tak úplne reštaurácia, možno skôr rybací bufet. Stojí priamo na brehu jazera, sedenie vonku, dobré pivko a čerstvé ryby na všetky spôsoby. Najviac rybacie sendviče či bagety. Ja si dávam veľký sendvič s vyprážanou rybou, zeleninou a dresingom za neuveriteľných 6€. Naozaj som v Nemecku?? Veď u Nás by za toto pýtali dvojnásobok. Túto zastávku určite odporúčam.
Po dobrom jedle sa vraciam na začiatok, sám podľa inštrukcií na vozíku pretlačím loďku do požičovne, odkladám a pokračujem vo výlete ďalej.
Moja trasa na kanojke. Národný park Müritz. Toto bol zážitok, ktorý by som si kľudne zopakoval.
A tento obedík bol higlightom dňa. Národný park Müritz
Mestečko Malchow a okolie
Moje ďalšie kroky smerujú do mestečka Malchow, ktoré bude takou medzi zastávkou. Ubytujem sa v hoteli, rovno tam si beriem vopred rezervovaný bike a vyrážam menší výlet po okolí. Bicykel má hodne mestský strih, ale snáď si na to nejako zvyknem. Mestečko sa nachádza na brehu jazera Malchowersee a jeho historickú časť tvorí malý ostrov priamo na jazere, ktorý je zo zvyškom mesta spojený mostom. Prechádzam na bicykli historickým centrom ( inak všade sú tu kamenné cesty, na mestský bike ako "stvorené" ) a cestou, ktorá tvorí akoby hrádzu na jazere prechádzam na druhú stranu. Dávam si trasu do dedinky Untergöhren a späť. Pekná vyhliadková trasa, ale to najlepšie ma čaká až na ceste späť a to kláštor v Malchowe. Ide o krásny historický komplex na brehu jazera oproti mestečku Malchow. Je to ako taký menší kampus alebo mestečko v meste. Uličky, krásne budovy, nábrežie. Naozaj sa mi tu veľmi páčilo a dokonca som si tu našiel spot na západ slnka. Malé drevené mólo, kde kedysi ženy prali v jazere bielizeň. Pekné:)
Po západe slnka si dávam výbornú pizzu v Ristorante Don Camillo. Už po tme sa vraciam do hotelu. Som kompletne odpísaný. V ten deň som najprv doobeda pádloval na kanoe, presun do Malchowa, túra na bicykli, západ slnka pri jazere a jazda do hotela. Kaput.
Krásne uličky mestečka Malchow a rovnomenného kláštora.
Sternberg - splav rieky Warnow
Ďalší deň ma čaká opäť aktívny program a začínam mať obavu, či som si toho nenaplánoval veľa. Presúvam sa do mestečka Sternberge Burg, kde sa stretávam s chlapíkom s neskutočným menom Sven Muskulus, čo mi znie ako z nejakej severskej legendy:) Sven mi tu má odovzdať kanoe a mňa čaká, dúfam, zaujímavá trasa. Až po príchode zisťujem, že tentokrát nejde o žiadne stojaté vody, ale o tečúcu rieku . Splav mám absolvovať sám a má okolo 10km. No s týmto veru nemám skúsenosti, foťák odkladám pekne do auta, so sebou si beriem iba mobil, 360° kameru s tyčou a nejakú vodu. A rešpekt:)
Sven spomína, že v polovici je nejaké problémové miesto, ale že to určite zvládnem. Trasa ma vedie spočiatku potokom Mildenitz, neskôr sa mám napojiť na rieku Warnow. Hneď na začiatku musím trochu zmeniť štýl. Voda tečie a ja musím rýchlejšie reagovať. V rieke je plno starých stromov a konárov, miestami sa riečka na moment rozdvojí a musím sa rozhodovať, ktorým ramenom sa vyberiem. Ale opäť je to čistá nádhera. Explózia zelenej farby, krásna voda a všade naokolo plno života. Krása.
Problematické miesto spoznávam a veru nebolo mi všetko jedno. Prúd je tam o poznanie rýchlejší, v rieke naozaj veľa napadaných stromov a ja musím zapojiť všetky sily aby som dokázal v prúde kľučkovať pomedzi ne. Celkovo mi splav trvá dve hodiny a a na konci ma už čaká Sven, ktorý ma odvezie naspäť k autu.
Trasa splavu rieky Warnow
Schwerin a jeho zámok
Po splave sa presúvam do mesta Schwerin. Je to hlavné mesto regiónu Meklenbursko-Predpomoransko, má okolo 100tisíc obyvateľov a zaujímavosťou je, že priamo v meste sa nachádza až 7 jazier. Taktiež je tam jeden z najkrajších zámkov v Nemecku - zámok Schwerin, ktorý je známy tým, že má až 365 veží a vežičiek.
Ubytovaný som v hoteli Speicher am Ziegelsee. Nádherná historickú budovu, kedysi slúžiacu ako sýpka na obilie. Objekt bol v roku 2017 naozaj citlivo prestavaný na hotel a myslím, že je veľmi peknou architektonickou dominantou okolia.
Z hotela sa vydávam pešo do centra mesta. Ako obvykle, ani neviem kedy naposledy som jedol a tak moje prvé snaženie smeruje k jedlu. Dostal som typ na bistro MÜLLERS. Nachádza sa v krásnej uličke, v ešte krajšej tehlovej budove s nádvorím. Až keď si sadám uvedomujem si, že je to vegánske bistro a na chvíľu váham...ale veď čo, hádam tu majú aj niečo sýte. Nechávam si poradiť od obsluhy a dávam si vegánsky doner a poviem Vám, že lepší som asi nikdy nemal. K tomu parádne lokálne pivko a môžem pokračovať ďalej, lebo západ slnka sa blíži a mňa čaká nabitý program:)
Po asi 10 minútach prichádzam na breh jazera Schwerinersee a otvára sa mi výhľad na zámok. Ja nie som veru veľmi na pamiatky, ale toto musí dostať každého. Zámok je postavený na malom ostrove, je obklopený vodou, čo z neho robí ideálnu foto záležitosť. Ešte pred tým ma ale čaká krátky program. Chystám sa prenajať si paddleboard a oboplávať zámok dookola.
Požičovňu, kde mám rezervovaný paddleboard nachádzam hneď, nasadám a s miernymi obavami vyrážam. Som oblečený, so sebou mám iba mobil a 360°kameru a skúšam to postojačky. Po chvíli si zvykám a užívam si naozaj nádherný okruh okolo zámku. Zaberie mi to asi hodinku a ja sa spokojný vraciam k mólu.
Potom sa vydávam do areálu zámku, pozriem sa do zámockej záhrady a hľadám miesto na západ slnka. To nachádzam relatívne rýchlo. Hľadám kompozíciu a už sa len kochám. Západ vyšiel naozaj na parádu.
Cestou na hotel sa zastavujem v najstaršom pube v meste. Dávam si pivko, všetci ľudia sedia vonku iba tak. Na chodníku, na lavičke, na obrubníku. Atmosféra ma dostáva. Dávam si ešte jedno, usmievam sa a po tme idem hodinu späť do hotela.
Toto mesto ma dostalo. Nádherná architektúra, 7 jazier priamo v meste, prekrásny zámok a skvelá atmosféra. Určite sa oplatí vidieť.
Momenty z túlania sa po meste Schwerin
Schaalsee - Biosférická rezervácia UNESCO
Na druhý deň sa zo Schwerinu presúvam opäť ďalej. Mojím cieľom je jazero Schaalsee, ktoré je aj s jeho okolím chránenou rezerváciou UNESCO. Mojou základňou je mestečko Zarrentin am Schaalsee. Mám rezervované ubytovanie v hoteli Seehotel Zarrentin.
Hneď v ten deň mám dohodnutú cyklo túru z Andreasom, ktorý robí sprievodcu po okolí pod značkou Schaalsee-Safari. Bicykel si beriem z hotela a vyrážam na miesto stretnutia. Andreas mi ukazuje plán trasy, hovorí mi základne info a vyrážame.
Trasa má nakoniec úctyhodných 55km. Sprvoti nás viedla priamo okolo jazera, ale neskôr sme sa vydali krásnymi lesmi a vidieckou krajinou na juh okolo riečky Schaale až do miesta, kde sa vlieva do Labe. Trochu ma mrzelo, že sme sa vlastne vzdialili od samotného jazera a lužných lesov v jeho okolí, ale aj tak bola trasa krásna. Prechádzali sme dedinkami so zaujímavou tehlovou architektúrou, zastavili sme sa na rodinnej farme, kde sme si pochutnali na syroch a dobrom pivku a prešli sme okolo krásnych miest v okolí rieky, ktoré boli plné života. Na konci trasy mal Andreas pripravené celkom vtipné auto ( inak kúpené pre vojnou z Ruska ako nové. Výroba stále beží ), ktorým ma vezie späť do hotela.
Trasa nás viedla dedinkami snádhernými domami, zastavili sme sa na rodinnej farme. TOP
Trasa cyklotúry v okolí Schaalsee
V hoteli mám čas na pauzu asi tak 5 minút a opäť na bicykli vyrážam na západ slnka. Cestou si dávam výborný burger na pláži pri jazere a k tomu dve pivá. Hneď sa mi šlo lepšie:)
Po asi 40 minútach nachádzam miesto s pekným mólom a pár loďkami a čakám tu na západ slnka. Bezvetrie, ticho a nikde nikto. Užívam si to, čakám do zotmenia a potom sa vraciam na bicykli do hotela. Po tomto dni som opäť vygumovaný a zaspávam za 5 minút.
Ráno vstávam na východ slnka, beriem bike a idem okolo jazera opačným smerom ako večer. Nachádzam zopár pekných miest a potom aj pekné mólo kde čakám na východ slnka, ktorý sa opäť vydaril. Akosi divne sa mi tu s tými západmi a východmi darí:)
Národný park Jasmund
Po východe slnka a fajnových raňajkách sa presúvam opäť ďalej, až na samotný sever Nemecka, na ostrov Rügen, na ktorom sa nachádza národný park Jasmund, známy najmä vápencovými útesmi nad morom a bukovými pralesmi.
Na prespanie volím kemp s komplikovaným názvom Naturerlebniscamp Birkengrund. Je naozaj jednoduchý, aj za vcelku milé ceny, ale hlavne je priamo pri turistickom chodníku a teda nemusím riešiť nejaký komplikovaný presun autom. Vyrážam hneď po príchode. Cestička ma vedie krásnym lesom a čím som bližšie k moru, tým sú stromy akosi mohutnejšie. Veľká časť trasy lesom vedie po peknej kamennej cestičke, čo dáva tušiť, že sa využívala odpradávna aj na iné ako turistické účely.
Po asi hodinke a pol svetla na horizonte pribúda a ja tuším, že sa blížim k moru. Prichádzam na koniec lesa a... čumím. Vedel som, že je tu pekne, ale toto som nečakal. Stojím na nádhernom snehovo bielom útese, podo mnou modré more a všade naokolo gýčovo zelené stromy. Je to tu krásne.
Pokračujem ďalej pozdĺž útesov smerom k mestečku Sassnitz. Niekde tým smerom by mala byť možnosť zliezť po útesoch dole na pláž. Miesto nachádzam po pár kilometroch, schádzam drevenými schodmi dole a popod vysoké útesy kráčam plážou smerom naspäť. Hore som ešte pár ľudí stretol, no tu dole mám všetko iba pre seba. Divokosť miesta mi vyráža dych. Útesy, naplavené stromy, more a balvany. Krása. Po pláži kráčam asi dve hodiny, kde tu fotím, chystám si obed a užívam si to. Balím a začínam kráčať plážou smerom do mesta, aby som sa stihol vrátiť pre zotmením. Samozrejme keď prídem do mesta je už tma, a všetko ( kompletne všetko ) je zatvorené a opäť som bez večere:(. Do kempu to mám ešte hodinu a prichádzam tam o jedenástej v noci. Celá trasa mala 20km.
Moja trasa v Národnom parku Jasmund. Dalo by sa tu stráviť určite viac dní.
Momenty z túry v národnom parku Jasmund.
Ďalší deň ma už čaká iba dlhá, ale pohodlná cesta domov. Sťahujem podcasty a knihy a vyrážam na cestu. Zastavujem sa ešte na nákup, keďže som zistil, že potraviny v Nemecku majú naozaj lacnejšie ako u nás:).
Záver
Tento výlet vo mne zanechal veľa dojmov a všetky boli pozitívne. Bál som sa toho, že tu nie sú hory, nakoniec mi vôbec nechýbali. Samozrejme, nie je to top miesto na krajinársku fotografiu, ale rozhodne je to top miesto na fajnové hipsterské cestovanie a celý čas som ľutoval, že sa nepodarilo vziať sem aj Evku, tej by sa to páčilo. Nádherná príroda, ešte krajšia architektúra, výborné moderné gastro v mestách a veľmi príjemná atmosféra regiónu ma dostala. A to nehovorím o cenách potravín, ktoré sú tu lacnejšie ako doma, diaľnica zadarmo. Už to vôbec nie je tak, že dovolenka v Nemecku je drahá.
Už plánujeme výlet na toto leto aj s deťmi, musím im to všetko poukazovať.
Comments